Choď na obsah Choď na menu
 


Pod duchnou už nie je krajina zázrakov

 Nedávno som mala takú malú ale o to krajšiu chvíľu sentimentality. Spomínala som na moje začiatky v ezoterike. Na tie vedomé začiatky, aby som bola presná. Pripadala som si ako Alenka v krajine zázrakov. Postupom času som sa v tej zvláštnej krajine udomácňovala. Cesta danou krajinou stále pokračuje, nedá sa prestať objavovať niečo nové a umocňovať či zdokonaľovať sa v tom objavenom.

Rozdiel tu predsa ale je. Myslím, že dosť podstatný.

Niekde na tej ceste som pochopila niečo veľmi významné. Pre mňa, samozrejme. Pochopila som, že viera je dobrá ale vedenie lepšie. Že je lepšie žiť tým o čom moja duša vie než viesť hypotetické debaty. Že sa netreba hanbiť za to, čím som a v čo verím, čo žijem, je to moje asertívne právo.

Zistila som, že anjelská energia je nádherná, výnimočná ale nie nedosiahnuteľná. Že anjeli sú v podstate v nás samotných, že sa na nich netreba pozerať ako na niečo mimo reálneho chápania. Že ezoterika je niečo nádherné ale súčasne tak bežné...

A tak sa stalo to, že krajina zázrakov v ktorej stále som už nie je krajina mimo tento svet. Je to jednoducho môj život v realite a je úplne bežný ako život kohokoľvek iného.

Nedávno sme sa presne na tomto fakte s mojim bráškom smiali, pretože tak ako u mňa tak aj u neho už tieto ezoterické veci stratili punc zázrakov. Anjeli, energie, duchovia... To všetko prestalo byť záhadné ale začlenilo sa do každého jedného dňa, do každej minúty a sekundy.

Ak by sa ma niekto opýtal, ako vnímam anjelskú energiu, nuž, momentálne ju nevnímam tak doslova. Ja ňou ŽIJEM. Stalo sa to pre mňa tak bežné, že si ju neuvedomujem. Prirovnala by som to ku vzduchu. Kyslík si neuvedomujete, necítite jeho vôňu, neochutnali ste jeho chuť, nevideli jeho farbu a predsa ste s ním v kontakte pri každom jednom nádychu. Je to ako byť v strede hurikánu, kde je tak nádherne čisto a pokojne...

Toto leto som sa spoznala s istou veľmi schopnou dámou v oblasti ezoteriky. Naozaj veľmi nadaná s darom od Univerza. Čítanie aury, choroby, vnímanie energie duchov, riešenie medziľudských vzťahov a tak podobne.

Po chvíľke čo sme spolu rozprávali len tak o kadečom sa samozrejme téma zvrtla aj do ezoterických vôd. Chvíľku na mňa pozerala a potom mi medzi rečou oznámila, že moje tretie oko je otvorené na cca 78 %.

Šok.

Už?

No paráda. Moja neutíchajúca zvedavosť bola naozaj v plnom nasadení. Bohužiaľ, nemali sme dostatok času na všetko. Celá natešená som si v duchu mädlila ruky, že sa možno konečne dozviem veci, na ktoré nemám odpoveď a ktoré by som celkom rada mala zodpovedané. Dozvedela som niečo nové, zaujímavé, ale len tak heslovite, čo ma nažhavilo ešte viac... Zistenie, že okrem toho jedného ducha, čo sa mi doma moce po byte je pri mne duch ženy  - pravdepodobne nejaké prepojenie z minulých životov. A dosť nešťastnou smrťou. Hm. Tak už mám dvoch... Každodenných neviditeľných spoločníkov mimo anjelskej ríše. Informácia o silnejúcej energii v rukách, čo sa mi potvrdilo. Onedlho budem mať asi problém niekoho chytiť... Schopnosť komunikácie s mŕtvymi, ale tento dar vraj budem môcť odmietnuť. Tak, zatiaľ sa tým netrápim. Nie je dôvod. Vyhovuje mi astrálny kontakt, ktorý dokážem zvládať, veď aj tak sa to deje viac podvedome než vedome, tak prečo si pre to robiť vrásky?

Mala som chuť na informácie ohľadom minulých životov a mnoho iného... Bohužiaľ, nebol čas vtedy a teraz už vôbec nie.

Beriem to tak, že skrátka nemôžem byť pohodlná. Na isté odpovede musím prísť sama, prípadne ešte nie je čas o nich niečo vedieť.

Uvedomila som si, že moja nechuť nad tým, že mám čokoľvek riešiť ohľadom energie mŕtvych ma už prešla. Nie v tom význame, že som sa vrhla a skúmam ju, ale beriem ju ako súčasť svojho života. Nevnímam to ako niečo mimo realitu, ako krajinu zázrakov. Nie je to krajina zázrakov a ja už nie som Alenka s vytreštenými očami.

Nevysvetliteľné veci čo sa okolo mňa dejú vôbec neanalyzujem. No tak skrátka sú isté veci, ktoré sa stávajú a reálne na to nie je žiadne vysvetlenie. Čo s tým narobím.

Akceptujem.

Nechávam voľne plynúť.

Nebojujem, nevyhľadávam.

Žijem v obdobiach, kedy je úplný kľud – každá strana nemá potrebu o sebe dávať najavo výraznejšie, spolunažívame. Pokoj sa strieda s obdobiami astrálnych návštev či hlasnejšieho prejavu.

Nie tak dávno som sa bavila na tom, koľko nebožtíkov v rodine ma ešte neprišlo navštíviť. Nemyslite si, že to bol kontakt face to face. Nie, jednoducho využívajú moje podvedomie a sáčkujú sa mi do mysle v noci. Úžasné na tom je, že ak sa mi nechce riešiť, poviem si, že to jednoducho bol len sen. Ale osobne si sny delím a viem odlíšiť kedy ide len o nočné bláznivé úlety, kedy o varovanie a kedy som mala vzácnu návštevu. Takže sa síce „neopijem rožkom“, viem o čo išlo naozaj, ale skrátka to neriešim. Onálepkujem to a hotovo. A možno toto je môj spôsob ako sa odpojiť. Pomyselne.

Nemusíte mi veriť, nemusíte sa so mnou stotožniť. Nič to nemení na fakte, že som úplne normálna a s reálnym pohľadom na svet. Akurát v tej realite vidím aj iné odtienky. Čo už... Som v dobrej spoločnosti. :o)

Takže – pod duchnou už nie je krajina zázrakov. Akceptujem a beriem úplne za samozrejmé, ak v noci padajú bezdôvodne príbory na zem, ak nájdem popremiestňované veci. Niekedy skrátka presne viem, kto pri mne bol a prečo mi schoval vec každodennej potreby. Stálo ma to ďalšie peniaze, kým som si zohnala náhradu a potom mi to láskavo vrátil. Zabával sa. A keby len na mne.. Daného mladého muža som poznala kým žil a vedela som, že to bol jeho spôsob, ako sa rozlúčiť. Po jeho – s humorom jemu vlastným.

Zvuky, ktoré by som nemala počuť, reálne hrajúci sa chlapec vo vode, aj keď tam nikto nebol... Neviem kde bol a kto to bol ale videla som ho. Neriešim.

Bráško mi svojho času povedal, že ešte musím buchnúť svojou hlavou do múru kým ho obídem. Teraz už nemusím. Prešla som do fázy, kedy nemusím nič, ak nechcem. Som vo víre vecí, ktoré pre mňa sú realitou. Bežnou. A funguje to. V každom smere. Aj so všetkými znameniami a úplnou reálnou realitou každého z nás.

Moja sentimentalita bola pekná, spomenula som si na ten pocit neuveriteľných vecí. Aj keď už to nie je úplne krajina zázračných ťažko chápajúcich zázrakov, predsa len ostala príjemná chuť a vôňa úžasného ľudského života s tým správnym korením. 

 
 


Posledné fotografie



Facebook

Messanger



Archív

Kalendár
<< december >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31            


Štatistiky

Online: 8
Celkom: 378225
Mesiac: 11802
Deň: 500