Choď na obsah Choď na menu
 


Putovanie duše

 Ľudí často fascinuje tajomstvo posmrtného života. Mnohým sa možno nechce vzdať myšlienky, že smrťou sa všetko končí, že celá naša existencia je len na pár desiatok rokov pozemského života.

Ďalší zas majú zo samotnej smrti strach. Berú ju práve ako to definitívum, kedy o všetko prídu, kedy zanechajú po sebe smútiacich a samozrejme, že pozostalí smrť tiež v láske nemajú, lebo im vzala milovaného človeka, ktorého už vo svojom živote neuvidia.

Náhody neexistujú a dostala sa ku mne kniha od človeka menom Peter Richelieu – Putovanie duše.

Autor nie je spisovateľ, opísal vlastné zážitky spojené so smrťou, o tom, čo sa deje potom a ako naša duša putuje. Je to kniha, ktorú by si mal prečítať každý, kto čo i len raz pomyslel na to, čo sa stane, keď fyzické telo umrie. Kto verí, že človek nie je len sústava kostí, svalov a nervov...

Skúsim vám túto knihu predstaviť v takej naozaj skrátenej podobe. V prípade, že budete mať chuť si ju prečítať, kontaktujte ma mailom, dohodneme sa.

 Ako píše samotný autor: Ačkoli nejsem spisovatel a nemám v tomto směru žádné nadání, předkládám světu tuto knihu bez omluvy, neboť plním příkazy těch, které je třeba poslouchat.“ Môj článok je vlastne len plnenie vyššieho princípu – informovať tých, ktorým akákoľvek informácia z tejto knihy môže pomôcť.

Začala by som výrokom od Bhagavadgitu: „Ako človek odkladá staré šatstvo a oblieka nové, tak ľudské JA odložiac staré telá prechádza do iných a nových.“

Podstatou knihy o putovaní duše je informácia, že vlastne smrť nie je koniec, smrť je len prechod duše do inej sféry v svojom bytí. Autor v knihe píše o všetkom, čo sa naučil a bolo mu umožnené vidieť a zažiť mimo fyzické telo. Rovnako sa dozviete aj ako je to s ríšou zvierat. Ale vráťme sa teraz k človeku.

 

l22.gif

 

Základnými zákonmi, ktoré platia v ľudskej sfére sú hlavne dva zákony a to zákon reinkarnácie a karmy. V prvom prípade ide o to, aby sa naša duša (autor jej hovorí aj ego) naučila všetkému tomu, čomu sa v hmotnom svete naučiť má. Ten druhý zákon je myslím jasný – karma, zákon príčiny a následku. Myslím, že podrobnejšie sa tejto téme venovať nemusím.

Zaujímavejšou pre vás asi bude informácia o tom, z koľkých tiel sa skladá človek. Nejdem tu teraz písať o aure. Ide skôr o telá, ktoré obaľujú našu kauzálnu podstatu – dušu, základnú bunku, matricu všetkého nášho bytia.

Podľa knihy Putovanie duše je naša duša (ego) obalená tromi telami. Telo duchovné, telo astrálne alebo emocionálne a telo hmotné, teda fyzické. Na ilustráciu si môžeme pomôcť vysvetlením s oblečením. Predstavte si, že duša je vlastne nahý človek. Potrebuje sa nejak zahaliť a tak si oblečie spodnú bielizeň (duchovné telo). To ale vlastne nie je vidno a von tak nejdeme. Tak si oblečieme ešte šaty. Košeľu, nohavice a podobne. To je vlastne naše astrálne telo. Aby sme ale boli kompletní, tak si dáme ešte kabát či vetrovku a to je to naše telo fyzické, ktoré je v tomto hmotnom svete viditeľné. A keď umrieme, tak sme si vyzliekli kabát, ale ešte stále máme na sebe košeľu a nohavice a naša duša (nahé telo) sa nachádza v astrálnom svete. Keď vyzlečie aj toto oblečenie nastáva takzvaná druhá smrť, kedy sa duša ocitne v svete duchovnom a až po vyzlečení aj spodnej bielizne teda tela duchovného sa duša ocitá v svojej samotnej podstate – kauzálnej.

Neviem či ste niekedy niečo čítali o astrálnom cestovaní. Ja áno a relatívne celkom dosť. V podstate sa mnoho autorov zhoduje na tom, že naša duša sa počas spánku od tela oddeľuje. Niekam cestujeme a podobne. V Putovaní duše je to vysvetlené celkom pekne. Hmotné telo ostáva v posteli a naše astrálne telo sa presúva do astrálnej roviny, ktorá je vlastne súbežná s našim hmotným svetom, len my ju nevidíme, necítime. Ale dokážeme sa v tomto štádiu (každú jednu noc) pozrieť v danej sfére kamkoľvek a hlavne stretávame sa tam aj s našimi už zosnulými. Problémom je, že keď sa ráno zobudíme, nie sme schopní si nič z toho zapamätať, pretože predsa len astrálna sféra nefunguje na princípe hmoty a jej zákonov, takže z toho celého máme zmiešané pocity a nevysvetliteľné sny.

Stále tvrdím, že knihy treba čítať s otvorenou mysľou a používať pritom rovnakú dávku intuície ako aj rozumu. Chcem tým povedať, že každá jedna kniha vám dokáže dať mnoho podnetov na premýšľanie a vytvorenie si vlastného názoru. Toho, ktorý si vytvárate spájaním už poznaného s uvedomením si, že treba byť otvorený aj nepoznanému a ešte nedokázanému. Je mnoho vecí, ktoré sa vede zrejme nikdy nebude dať dokázať úplne exaktne. Vlastne nie zrejme, ale určite.

Ľudia často premýšľajú o svojom živote. O minulosti, prítomnosti, budúcnosti. Voľakedy som čítala chaneling od Kryona, kde Kryon poukazoval na to, že my vnímame len ten jeden jediný kúsoček nášho života a to toho ľudského a ešte aj ten si delíme na minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

V Putovaní duše som na niečo podobné natrafila tiež. Je mi to veľmi blízke, lebo pri práci s snjelmi som pochopila, že naše vnímanie a ich sa veľmi líši. Je to naozaj o uhle pohľadu. O mojom obligátnom TU a TERAZ.

Veľmi sa mi páči prirovnanie o rieke. Náš život je jedna obrovská rieka v pralese, ktorá tečie pomedzi stromy, rôzne sa točí, vytvára zákruty, rovinky... My, ľudia, čo žujeme tento svoj ľudský hmotný život sedíme v krásnom parníku a vychutnávame si plavbu a nádhernú scenériu. Vidíme krajinu, ktorou prechádzame  - to je naša prítomnosť, lebo to vidíme teraz. Akonáhle sa loď dostane do ohybu rieky, prejde istú časť, už nevidíme to, čo sme videli, vidíme niečo iné, inú scenériu. Takže naša prítomnosť je teraz iná a to čo sme videli je už len minulosť. Lenže pred nami je ešte dlhá plavba a my nevidíme, akým spôsobom rieka tečie, kam sa točí jej prúd. A to je naša budúcnosť. Tešíme sa na to, čo príde ale ešte to teraz nevidíme. Lenže teraz si predstavte, že by ste mali tú možnosť, pozrieť sa na svoj život inak než našimi hmotnými očami. Z vyššej perspektívy. Z perspektívy vyššieho princípu, anjelov, Univerza, dosaďte si tam čo chcete. Takže namiesto plavby v parníku sa na svoj život – rieku pozriete ako pasažier z vrtuľníka. Čo vidíte? Vidíte všetko z výšky, z inej perspektívy, vidíte súčasne naraz aj minulosť, aj prítomnosť, aj budúcnosť. Vidíte ten parník dole, ktorý prešiel jeden úsek a nechal ho za sebou, vidíte kde sa nachádza teraz a vidíte, kam pôjde za najbližšou zákrutou. A to je tá perspektíva, ktorá dáva nášmu životu iný zmysel. Hovorím tomu - jeden z mnohých univerzálnych zákonov.

Putovanie duše mi v tomto kontexte ukázalo, že ak spojím svoje doterajšie vedomosti a skúsenosti s tým, čo sa dozvedám, tak je to len ďalší dielik do skladačky zvanej život. Život, ktorý nie je len tento ľudský, je to život, ktorý môžete deliť ako život minulý  (minulosť), život, čo žijem teraz (prítomnosť alebo narodenie sa) a život, ktorý má čaká keď raz príde pozemská smrť (budúcnosť). Ide len o to, či sa na svoj život chcem pozerať z lode alebo z vrtuľníka.

 

Nuž, myslím, že k mojim pocitom z knihy by to stačilo. Určite mi to dalo mnoho, posunulo ma to ďalej a vybrala som z nej presne to, čo pre svoj vývoj potrebujem.

Ak vás daná téma, ktorú som naozaj načala len v malom merítku zaujala, kontaktujte ma mailom. Putovanie duše stojí za prečítanie. 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< september >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30


Štatistiky

Online: 4
Celkom: 345073
Mesiac: 8618
Deň: 258