Choď na obsah Choď na menu
 


Čítanie k čaju

 Ak ste čítali v rubrike Studnička osudov príbeh o Dagmar, možno si spomeniete, že Dadka napísala pár malých útlych knižočiek, ktoré naozaj prečítate na jeden hlt, možno preto im samotná autorka vraví, že ide o knihy k čaju. Osobne som ich „zhltla“ v posteli. Výsledok? Úsmev kombinovaný so slzami a pocit – pááááááááni, to teda bolo...

Ide o štyri motivačné knihy o tom, ako sa dá bojovať s ťažkou chorobou. O tom, ako sa dá zvládnuť každá životná situácia.

 

Slová od autorky:

S obľubou moje knižky nazývam čajové - ku šálke čaju. Vlastne, nechcem písať niečo, čo človek číta niekoľko týždňov, či mesiacov. Načo? Mám doma haldu skvelých kníh, ktoré som nikdy nedočítala. Nie preto, že by boli nezaujímavé, ale preto, že mi na stolíku ležali niekoľko týždňov.

Pevne verím, že vám tieto knižočky niečo dajú, hoci ešte nemusíte vedieť čo. Teší ma tešiť vás.

Do čítania, priatelia.

 

Prinášam úryvky z kníh (hoci nejde doslova o knihy, stále sa hľadá vydavateľ).

V prípade záujmu nájdete na konci cenník. Suma takto získaná ide na podporu Občianskeho združenia BURKO. http://www.oz.burko.sk/index.htm

Úryvok z knihy Tanec v daždi 

 Tma

tanec-v-dazdi.jpg

Moje argumenty Zubatej boli chabé. Iba krútila hlavou a nepríčetne sa na mňa škerila. V tej chvíli mi ostávalo jediné – zúžitkovať svoje skúsenosti z behu a utekať čo najrýchlejšie. Ale kam? Všade vôkol boli zrkadlá. A Zubatá sa na mojom chabom pokuse schuti rehotala...

„Je to zlé, veľmi zlé. Ona... Asi umrie,“ povedal manželovi súcitne lekár

na pracovisku magnetickej rezonancie, ktorú sám vybavil. V nemocnici na to údajne nemali páky.

Mladá žena, matka dvoch malých detí a oni vedia povedať jediné: „Je nám to ľúto.“

Až magnetická rezonancia im udala správne noty a keď rodina žiadala prevoz do inej nemocnice, povedali: „Vy nám snáď neveríte...“

V ďalšej nemocnici to nebolo oveľa lepšie. Bolo počuť tlmené zvonenie telefó-nu a hlas sestričky:“ Prosím, cerebrálna jednotka“. Veď si v kóme, nemôžeš vedieť, čo sa vôkol Teba deje, jasné???

„Čo bolo s tým starčekom oproti?“ spýtala sa ma sestra, keď som dokázala dať dokopy pár slov. „Zomrel. Aj tá babka vedľa. Jeho ešte oživovali, ju iba dcéra oplakávala.“ Ako to môžem vedieť? Žeby som tam bola?

 

 

Úryvok z knihy Všetko je možné

Kroky za snom

vsetko-je-mozne.jpg

Ak sa ma niekto spýta, čo chcem ako darček pod vianočný stromček, či na narodeniny, dočká sa zas a znova tej istej odpovede – chodiť.

Pre mnohých ľudí úplne samozrejmá vec. Priznávam, aj pre mňa kedysi bola.

Stále vo svojom okolí počujem, že všetko zas bude dobré. Sama neviem, koľko to potrvá, no viem, že mojim známym som zložila konkrétne sľuby. Možno od-vážne. No rovnako odvážne bolo aj tvrdenie, že zvládnem 90 opakovaní v zhýbaní nohy s dva a pol kilovým závažím. Mala som šťastie, že mi sekundoval rovnaký „šialenec“ ako som ja.

Od začiatku sa teším z maličkostí. Keď som sa prvýkrát vedela najesť, napiť, posadiť... Nepredstaviteľné, no prudko reálne.

Som si vedomá, že ak chcem chodiť, jediný, kto mi túto túžbu vie splniť, som ja sama. A ruka v ruke s týmto snom ide plno ďalších...

 

Raz som sa „sťažovala“, že pred behaním som sa rozcvičovala a dnes je to priam nepredstaviteľné. „Keď budeš behať, ver tomu, že si dokážeš aj ponaťahovať svaly,“ znela vtedy odpoveď. Je to možné. V podstate je to pre mňa rovnako nepredstaviteľné ako bolo kedysi státie na špičkách.

 

Útyvok z knihy Ne - mocní

Človek nie je iba telo

ne-mocni.jpg

Človek nie je iba telo.

Odhliadnuc od všetkých ideológií a náboženstiev, dospejeme do štádia, kedy uznáme, že nie sme iba náhodný zhluk buniek. Že smrťou sa všetko končiť nemôže. Niekto sníva o Večnosti, niekto o ďalšom živote.

Z fyziky vieme, že energia nikde v prírode nevzniká, ani nezaniká, mení iba po-dobu z jednej formy na druhú. Myslite si o tom čo chcete, poznám teórie, že ľudský mozog sa vypne a hotovo. Čo potom klinická smrť? Čo svedectvá ľudí o živote na pomedzí? Nepočula som o tom raz, dokonca som mala možnosť to okúsiť.

 

Môj mozog vykazoval dysfunkciu, ktorá je nezlúčiteľná zo životom. Napriek tvrdeniam „to sa nedá“, robím veci, ktoré robím. Pamätám si ako pri mojom lôžku stál kamarát, keď som prvýkrát pohla rukou. Bol to nepatrný pohyb, porovnateľný so zášklbom, vedome som ho však ovládala. Iná kamarátka, lekárka, to zhodnotila ako niečo nemožné. Rovnako nemožné bolo, keď mi vytiahli katéter, keď som sa učila jesť piť...

Úryvok z knihy Hráme iba jedno kolo

O egu

 

hrame-iba-jedno-kolo.jpg

Nejeden človek mi na rovinu povedal, že som egoista. Som. A nie hocijaký. Som egoista ako lusk. Na prvý pohľad môžete vidieť, to čo iní pomenovávajú „tá má ale rozdrapené ego.“ Mám. A otvorene priznávam, že si ho pestujem. Niekto proti nemu zbrojí, nerozumiem prečo. Nazdávam sa, že to bolo práve ego, ktoré mi zachránilo život. Myslím, že ego ma vrátilo späť tam, odkiaľ vám píšem tieto riadky. Ego je niečo, proti čomu nemám chuť bojovať. Načo. Kdesi som čítala krásna vetu: „Bojovať za mier je ako šukať za panenstvo.“ Nebojujem. S ničím, proti ničomu, za nič. To, proti čomu bojujeme, sa stáva silnejším a silnejším. My sami mu tú silu dávame.

 

 

  

CENNÍK

1 kniha 4 € + 2,50 € poštovné

2 knihy 7,50 € + 2,50 € poštovné

3 knihy 10 € + 2,50 € poštovné

4 knihy 12,50 € + 2,50 € poštovné

 

Poznámka administrátorky (Haniel) - Aby ste si nemysleli. Nepredávam tieto knihy, nemám z nich žiaden zisk a ani iný profit. Jediné, čo z toho mám a na čo som HRDÁ je fakt, že môžem šíriť niečo, čo za to stojí. Že ide o skupinu či spoločnosť ľudí, ktorých trápia skutočné problémy a nie žabomyšie vojny. Lebo aj takto viem pomôcť tým najmenším, ale nielen im. Pretože ak nejde o život, naozaj nejde o nič... 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie



Facebook

Messanger



Archív

Kalendár
<< december >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31            


Štatistiky

Online: 8
Celkom: 378219
Mesiac: 11805
Deň: 502