Choď na obsah Choď na menu
 


Príde pekné ráno

V jednej českej piesni sa spieva (preložené): Možno sa mi to len zdá, ale po ťažkej noci príde pekné ráno. Aké bude, neviem sám, tiež som si zvykol na všetko okolo nás. Budem sa za niečo biť, až tu neostane stáť na kameni kameň...

Moja cesta tarotového blázna k sebe samej je taká aká je. Možno ak to čítate, tak si poviete, že to je šialené, že som mimo... Ale nie som, no nikomu nebudem dokazovať opak. Viem ako to je a to je to hlavné. Možno celý ten proces vyzerá, že to je samá bolesť, sám plač, že radšej do toho nikto nepôjde. A viete čo? Nie je to tak.

Tá bolesť, to je nebáť sa postaviť svojmu strachu.

Ani by ste netušili, koľko schovaného strachu som v sebe mala, napriek tomu, že som sa snažila ho nemať. Aj teraz tam ešte čosi je, ale ja už cítim, po tých troch sedeniach a štvrtej lekcii v mojom živote, že moja duša je oslobodená, že som vzlietla a že to najhoršie prekonávam práve teraz. No keby som neprešla tými prvými tromi lekciami, nezvládla by som túto štvrtú. Jednoducho synchronicita...

Dokázala som sa oslobodiť od strachu. V mnohých veciach určite a dokázala som to negatívne, boľavé, ktoré sa rozpúšťa, premeniť na niečo, čo ma posunulo vyššie. Som veľmi šťastná! Som v jednom okamihu šťastná a súčasne ubolená, ale tá bolesť môže bolieť ako chce, nie je to nič oproti tomu, aká je šťastná moja duša.

Moja cesta je taká aká je a dostávate to v priamom prenose s čerstvou skúsenosťou a s PRAVDOU. Je to boľavé, je, je to náročné, je, ale je to pritom tak ÚŽASNÉ!!! Bolesť musí prísť, pretože blbostí v sebe nosíme veľa, hlavne strach, ktorý nám zväzuje ruky. Bojíme sa čohosi pustiť, lebo to potom bude tak alebo onak a my to tak nechceme, bojíme sa o to alebo hento. Ale keď sa to stane, potom je to krása.

Tiež som mala strach. Obrovský a ten ma gniavil, tlačil ma k zemi. Bála som sa čohosi, čo som si nechcela pripustiť ale vedela. Moja duša to vedela, všetko sa vedelo, len sa o tom nehovorilo. Žiadna zo zúčastnených strán v tomto procese nehovorila, lebo sa BÁLA... Moji krídlatí ale vedeli, že toto musí prísť a musí prísť rýchlo. Preto u mňa naozaj náhody neexistujú a stále mi do života príde alebo odíde ten, kto má, stanú sa veci, situácie, ktoré mi majú pomôcť, aj keby boli akokoľvek nepríjemné.

Tejto nevyhnutnej situácie som sa bála ako čert svätenej vody. Ale ona prišla a vďaka tej bolesti z prvých troch lekcií som ju ZVLÁDLA úplne inak ako by som to bola riešila tri týždne predtým. Dokázala som strach nechať tak, obrátila som bolesť v niečo krásne. Niežeby to ešte trocha nebolelo, ale anjeli nájdu niečo, čím tú bolesť pohladia a ja som to jemné pofúkanie dostala... Ďakujem za to.

Rozdiel je v tom, že duša je teraz spokojná. Lebo aj keď je to celé divné, že sa deje čosi, čomu by som pred tromi týždňami nedala žiadnu šancu, tak teraz sa DEJE!!! Lebo viem, že je to tak správne. Lebo nemám strach a viem, že strach zväzuje ruky, lebo inak vraj nemôžeme. Môžeme! Naozaj môžeme, ak sa prestaneme báť, ak necháme veci aké sú a nebudeme sa schovávať, ak si uvedomíme, že chceme pre iných to najlepšie, že chceme najlepšie veci pre svoju dušu. Nie ego...

Moja duša ma hnala, myslela som asi tak mesiac a niečo dozadu, že ma roztrhne z toho všetkého, ako sa tá energia vo mne búrila a nevedela som, čo ďalej. Ale prišla Škorpiónka, vypustila ventil a ono to ide von.

Dnes sa smiala, že v mojom prípade to ide tak rýchlo, skoro zbesilo a že ja to chcem ešte zrýchliť. Tak prosím berte do úvahy aj to, že moja cesta je naozaj rýchla, neviem, prečo ma to tak ženie a mierne by som mala brzdiť, ale neviem kde sú brzdy, na tejto dráhe chýbajú... No verím anjelom. VIEM, že mi neublížia a že ak to aj vnímam ako niečo, čo nemusí byť príjemné, tak je to preto, lebo vedia, že to zvládnem.

Uvedomila som si, že toto na mne skúšali už skôr, roky dozadu, ale vtedy som nebola pripravená. Vtedy im došlo, že som ich ošálila.  Alebo sa jednoducho sekli. Neviem. Museli ma potom ratovať ale ja som bola tvrdohlavejšia a vytvorila som sama v sebe ďalší blok.

Teraz to už nemienim robiť.

Niekedy sú naše očakávania našim väzením a brzdou, nič nečakať a počkať si na prekvapenie, to je zrejme návod k tomu, ako žiť tento život v súlade s vyčisteným vnútrom.

Môj let pokračuje, ale teraz to už nebude o tej hnusnej boľavej bolesti, o trinástej komnate a žiadnych bubákoch. To už mám za sebou. Ublížila som sama sebe tým, že som svoju dušu zamkla, priviazala na reťaz a dlhé roky nechala tak mysliac si, že je chránená. A keď som v tomto celom prešla svojim osobným peklom a dušu vypustila, vrhla sa lietať ako zmyslov zbavená. Jednoducho  roztiahla krídla a lieta a lieta a lieta... Hotová horská dráha s nekonečnými možnosťami a prekvapeniami.

Dnes som ju konečne videla takú, aká je naozaj. WAAAAAW.... Som šťastná, že mi to bolo umožnené, pretože to, čo som videla, sa nedá ničím popísať. Nádhera. Bolo tam šťastie, radosť, pokoj, poznanie, že určite v mojom živote prídu ďalšie bolesti, ale teraz viem, aká mágia vo mne sídli a ako dokážem premeniť to boľavé na niečo iné, úžasné, nádherné - lebo ono sa to dá. Naozaj dá.

Už teraz sa teším na ďalší let, lebo teraz ma čaká len to príjemné, posúvanie sa tam, kam som vždy smerovala. Tam, kde môžem byť najprospešnejšia a najviac pomôcť... K darom, ktoré vraj mám ale ktoré som nevedela poriadne využiť...

Po každej búrke príde raz pekné ráno. Prišlo aj tu.

S láskou a svetlom...

 
 


Posledné fotografie



Facebook

Messanger



Archív

Kalendár
<< október >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        


Štatistiky

Online: 6
Celkom: 355849
Mesiac: 10944
Deň: 449