Choď na obsah Choď na menu
 


Odpustenie

Nadviažem na svoj predchádzajúci článok o fungovaní vibrácií a synchronicity na človeka a jeho život. Písala som v ňom o mojej ročnej vibrácii o začiatkoch a na konci som spomenula, že sa s vami možno podelím o môj voľný pád tarotového blázna na ceste za ďalším cyklom v živote.

Tak som skočila. A začala padať. Na začiatku to bol skok plný radosti, očakávania neznámeho a bez očakávaní konkrétneho. Pomyselne ma  za ruku držala Škorpiónka, ktorej meno nezverejním. Ale ktorej za to ďakujem. Viedla ma tým pádom a bol to iba začiatok.

Netušila som, že to bude také. Tak vzrušujúce, ale pritom náročné. Také boľavé. Kedy sa chce človeku plakať a nevie prečo. Kedy si začne uvedomovať veci, na ktoré zabudol, kedy si vlastne uvedomí, že všetko to, čo v živote dosiahol, je nádherné, super, ale predsa tomu niečo chýba. Kedy s istotou vie, že nepadá dole, že neletí hore, že skrátka sa vybral na tú najťažšiu cestu, na cestu do vnútra samého seba. Ako inak, nemôžem ísť cestou normálnou, u mňa to musí byť tak, že do toho skočím a uvidím. Viete čo? Je to dobré, aspoň som nemala čas si to premyslieť.

Už roky sa venujem ezoterike, píšem túto stránku ktorá je akýmsi mojim ezoterickým blogom, denníkom, miestom pre moje myšlienky, pocity, pre pocit, že ak to pomôže komukoľvek, budem šťastná. Takto som to cítila, keď som s tou stránkou začínala, takto to cítim aj teraz, ale pribudlo k tomu ešte niečo viac. Vedomie, že to bola príprava na to, čo som spravila teraz. Príprava na skok, ktorý som spravila a ktorý ma dnes normálne vyčerpal. A to je len začiatok.

Tak veľa vecí som vedela, vnímala, chápala, tak veľa mi pomohli anjelské energie, tak veľa som sa pomocou krídlatých naučila, všetko to, kade ma povláčili na mojej ezoterickej púti stálo za to. Bola to príprava, uľahčenie, alebo lepšie povedané, proces pomalého, postupného si uvedomovania niečoho, čo som vedela už dávno, ale na čo som si musela spomenúť tak poriadne dnes.

Škorpiónka mi ukázala cestu – k sebe samej. Zistila som, že je to tá najťažšia cesta a ak som si doteraz myslela, že som sa našla, tak som sa mýlila. Vlastne nemýlila, našla som samu seba, ale len jednu moju časť. Ale ona je aj tá druhá a tú som nehľadala, tú som naopak v sebe hlboko schovala. Pre istotu. Dnes som dostala prvú lekciu v mojom voľnom páde.

Moja prvá polovica je taká, aká je a s tou som spokojná. Nadmieru spokojná, trvalo to dlho, kým som sa dopracovala k tomu, aby som bola taká, aká som, aby tá moja polovica bola taká, aká je. Nepotrebujem na ceste sama k sebe meniť na tom čokoľvek. Nepotrebujem meniť seba, lebo ja sa nemením, len pracujem už roky na mojom duchovnom raste. Je to ako keď staviate dom. Dáte základy, poťaháte múry, dáte strechu a potom sa babrete s tým vo vnútri. Myslím, že práve s tým čo je dnu je asi nakoniec najviac piplavej roboty. Tak je to aj so mnou a možno aj s vami. Neviem, každý sme strojcom vlastného bytia. Roky som stavala základy čohosi, čomu som hovorila duchovný rast. Pekne som si to postavila, musím uznať, trvalo to dlho a párkrát som tvrdo narazila do toho betónu, ale som naozaj s tou fasádou spokojná. Je to super. Teraz prišiel čas, aby som riešila aj to vo vnútri, piplala sa s tým. Viete, keby som na sebe nechcela pracovať, keby som vnútorne necítila, že som pre seba spravila stále málo, keby som sa zvyčajne nečudovala nad ezoterikmi, ktorí mi tvrdili, aká som „požehnaná“ darmi, ktoré som ja NEVIDELA, tak by som asi to vnútro domu zariaďovala INÝM spôsobom. V súlade s múrmi. Lenže ja som chcela niečo iné, chcela som a nevedela čo. Len som zachytila vibračnú správu, čo okolo mňa poletovala, dešifrovala a šla za tým. Najskôr za pánom, čo na mňa navešal kadejaké kábliky a počítač začal analyzovať moje meridiány, čakry, bloky, zdravie a tak. Vtedy som prvýkrát vnútorne s istotou vedela, že som samu seba niekde vyblokovala. Takto jasne som to necítila predtým ani raz. Veď som na sebe pracovala, čistila, tak prečo do frasa počítač vypľul hlášku, že v sebe mám blok? Lebo on tam bol a ja verím, že o nejaký čas pôjde do hája. Bol to podvedomý blok, ktorý som si neuvedomila, nepoznala som jeho príčinu, nuž som na ňom nepracovala. Počítač chrlil údaje a dostali sme sa až do obdobia keď som bola ešte plávajúca žubrienka v maminom brušku. Počítač mal snahu mi niektoré bloky uvoľniť a keď sa ten zázračný proces dial, vedela som s istotou sebe vlastnou, že to trt pomôže. Keby sa dalo, bola by som si asi aj ohmatala ten blok, ktorý som sama v sebe ucítila. Odrazu. No, chlapík od PC na mňa len pozrel so slovami, že počítať píše, že ho blokujem. BLOKOVALA som počítač!!! Tak to som fakt dobrá, hoci v tomto význame je mi to len na škodu.

Vlastne toto bol impulz k tomu, aby som s tým začala niečo robiť, lebo už som vedela, že musím, že sa ukázali moje minulé životy a ich vplyv, ktorý som videla aj v karmalogii, ale precítiť to na vlastnej koži som nechcela. Dostala som síce ponuku, že mi karmu urýchli, ale NIE! Nechcem nič urýchľovať, všetko má svoj čas a miesto.

Tento článok je naozaj dosť osobný, obávam sa, že celá stránka sa možno do budúcna ponesie v tomto duchu, pretože aj to je súčasť môjho voľného pádu. Spojiť dve polovice do jednej. Nebáť sa toho a neschovávať sa.

Škorpiónka vedela, kam mám ísť. Poznala to, lebo touto cestou tarotového Blázna už prešla sama. Rozumela mi a som šťastná, že ju v tejto chvíli mám. V podstate mi naznačila, že som to káčatko, z ktorého sa vykľuje nádherná labuť. Nie vo význame fyzickej krásy, ja som so sebou spokojná, ale vo význame mojej duše. Niežeby tá bola škaredá, naopak, podľa Škorpińky je vo mne niečo nádherné, krásne, úchvatné. Mala by som to vedieť, žijem s tým každý jeden deň. Lenže ja som tento nádherný diamant v sebe schovala, dala som ho pod milión zámkov a teraz to potrebujem odkódovať, lebo heslo som zabudla. A tak som zabudla na to, že mám aj druhú polovicu samej seba, schovala som ju, chránila.

Stále som fascinovaná ako život mi ukazuje, že synchronicita funguje. Najskôr som zistila, že v sebe mám blok, s ktorým musím niečo robiť, lebo kým ho neprekonám, ďalej sa nedostanem. Teda, dostanem, ale nie tam, kam chcem ísť, tam, kam ísť potrebujem. Šla by som inou cestou a myslím, že by to bola cesta, ktorá by bola pre môj ďalší rozvoj len stratou času. Potom prišla moja nebožká babka a opäť som precítila frustráciu z toho, že jej nerozumiem. Viem, že čosi po mne chce a neviem to dekódovať. Vedela som, že čosi sa musí udiať. A prišla Škorpiónka, ktorá podala pomocnú ruku a ja som skočila. Tesne predtým, než som naozaj skočila, ešte vo fáze balansovania nad nepoznaným priestorom sa mi dostali do pozornosti karty, o ktorých som za tie celé roky NEVEDELA! A ktoré majú pre mňa obrovský význam, lebo spájajú dve polovice strateného. Náhoda? Odrazu sa dozviem o kartách čo spájajú, keď zisťujem, že vlastne aj ja potrebujem spojiť, lebo svoju druhú polovicu som v sebe hlboko pochovala? Hoci som to robila s dobrým úmyslom chrániť samu seba, v podstate som si nepomohla. Všetko má ale svoj dôvod. Asi bol vtedy čas, aby som to robila, aby som naozaj seba chránila. Ale teraz je čas, aby som spojila odvahu s krehkosťou, smelosť so zraniteľnosťou, aby som odkryla tú labuť, čo som chránila ako najčistejší diamant.

Teším sa na to obdobie, kedy sa mi to podarí. Viem, že to nebude ľahká cesta, viem, že to bude bolieť, dnes mi naozaj dalo zabrať prekročenie štartovacej čiary, ale napriek tomu neľutujem nič. Viem, že musím, viem, že chcem, lebo mi nestačí byť takou, aká som. A to som so sebou naozaj nadmieru spokojná. Fakt. Nechcem sa zlepšovať, chcem byť konečne celok, pretože potom sa mi otvoria cesty, ku ktorým sa chystám už dlho predlho, ale blok vo mne by ma tam nepustil.

Ukončím to vlastne nadpisom článku. Nazvala som ho odpustenie. Lebo dnes som zažila mnoho emócii, mnoho bolesti, mnoho krásneho, veľa úľavy, obrovské množstvo myšlienok, pochopení, zárodky niečoho krásneho, ale z toho všetkého zarezonovalo vo mne najviac jedno. Musela som odpustiť sama sebe. Nie iným, nie tým, ktorí mi v živote ublížili, nie, musela som poprosiť o odpustenie samu seba. Viem prečo, Škorpiónka mi ukázala, čo som spravila tej druhej polovici vo mne. Vidieť to takto z iného uhla bolo drsné, ale účinné.

Ďakujem.

Ak sa niekedy rozhodnete ísť podobnou cestou k samým sebe a pohľadať druhú polovicu vlastných anjelských krídel, už teraz držím palce a prajem veľa síl. 

 
 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< máj >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31      


Štatistiky

Online: 5
Celkom: 308345
Mesiac: 10012
Deň: 327