Choď na obsah Choď na menu
 


Zrkadlenie

6. 11. 2017

roadside-scenery-520263__340.jpgPrincíp zrkadla pozná každý z nás. Odráža to, čo je pred ním. Poznáme ale aj zrkadlo ktoré nie je „fyzické“. Odráža naše vnútro, správanie, ukazuje veci, ktoré nie vždy vidieť aj chceme a tak sa tvárime, že neexistuje. Je výhodnejšie predsa nadávať na odraz v zrkadle ako zmeniť jeho predlohu.

Teóriu zrkadlenia som kedysi nemala rada, dvakrát hádajte prečo. Nepáčilo sa mi, že by som mala vidieť veci, ktoré som vidieť nechcela. Ale postupom času som mu prišla na chuť. Síce mám o ňom vlastnú teóriu, ktorá dáva zmysel pre moje chápanie a možno práve to, že som automaticky neprijala nejaké iné vysvetlenia a poučky, že som na danú tému musela vyzrieť a dôjsť vlastnými skúsenosťami mi nakoniec pomohlo a zrkadlenie teraz reálne využívam. Dovolím si tvrdiť, že ho dokonca aj celkom obľubujem.

Je to jednoduché. Ak sa vám čosi nepáči, v prvom rade sa skúste zamyslieť (to úplne stačí) čo je za tým vo vás. Čo z toho môže byť  vaša 13 komnata, od ktorej ste kľúče zahodili ale zabudnúť sa nedá.

Nemusí ísť o to, že ak vidíte nejakého alkoholika, nutne to znamená, že alkoholikom ste aj vy. Ide o trocha sofistikovanejší systém. Musíte pohľadať, čo z toho čo vás napríklad na opitom človeku irituje vo vás – vo vašej rodine, v detstve a podobne.

Niekedy je to ale doslova o tom, že ak sa nám nepáči niečo, nakoniec zistíme, že sa správame rovnako, ale samozrejme, my to tak nevidíme.

Dnes som zažila neskutočné zrkadlo a aj keď bolo ako facka z oboch strán, som zaň neskutočne vďačná. Nie tak dávno som riešila isté záležitosti, odmietla som prijímať negatívne veci, moja duša priam kričala po pozitívnych veciach. Bola som so sebou nadmieru spokojná, ako to krásne riešim, aká som šikovná a vnímavá. To bolo dobré. Akurát som sa do tej „negativity“ nakoniec chtiac či nechtiac ponorila viac, než som si myslela. V skutočnosti som pozitívny človek, ktorý už dokáže mnoho vecí brať s nadhľadom (100 % ešte nie som, našťastie) , byť pre ostatných slniečko, mať povzbudivé slová a tak podobne. Jedno s druhým, vôbec som si nevšimla, že v istých oblastiach môjho života som sa tak začala pozerať na realitu, že som zabudla vidieť slnko. Skrátka moja Panna a Kozorožec mi nedovolili tváriť sa, že veci neexistujú a v snahe byť úplne realistická som sa stala negativistickou.

Duša ma toto upozorňovala, aj som to riešila, ale skĺzla som na inú cestu – zablúdila som. Náhody neexistujú a ja nakoniec za to ďakujem. Ďakujem bludičkám, že ma zaviedli inam, pretože niet nad vlastnú skúsenosť. Ďakujem za zrkadlo, ktoré som dnes dostala plnou silou a vôbec to nebolo príjemné. Ale tak divne som sa z neho tešila. Lebo mi pomohlo vidieť, aká tenká čiara je medzi tým kam skutočne ideme a kam si myslíme, že kráčame.

Dnes som na vlastnej koži pocítila, ako dokážeme vnímať veci u iných ale voči sebe sme slepí. Ešte že existujú ľudia, ktorí vedia, kedy treba nastaviť zrkadlo. Ďakujem za túto skúsenosť a danému človeku žehnám, lebo keď to nešlo po dobrom, tak to šlo  s prstom nahor. NONONO....

Okrem toho, že sa týmto chcem vyrozprávať, možno tajne dúfam, že aspoň jednému z vás to pomôže vidieť veci pomocou zrkadla a môže sa posunúť inam, ďalej. Nejde o to aby sme na seba boli tvrdí a trestali sa. Na trestanie tu máme iné kapacity. Pointou je prijať sa, vyliečiť veci, ktoré nás trápia, aj keď sa tvárime, že neexistujú. A na to, aby sme pochopili, o čo ide, je zrkadlenie úžasné. Nebojte sa pošpiniť si ruky burinou... Tá námaha stojí za to.

 

S láskou a svetlom „zrkadlená“ Pavlína

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.