Choď na obsah Choď na menu
 


Znásilnená sofistikovanou genocídou

figure-2091982_960_720.jpgKde sa končí a kde začína osobná sloboda? Kde začínajú a kde končia ľudské práva? Občas je mi smutno, keď si spomeniem na to akú teóriu o právnom systéme či chode spoločnosti nás na vysokej škole učili. Sloboda patrí medzi prirodzené a nevnutiteľné práva človeka, ako o tom hovorí dokument prijatý francúzskym Národným zhromaždením pod názvom Deklarácia práv človeka a občana. „Sloboda spočíva v možnosti robiť všetko, čo neškodí druhému.“ Sloboda je právo každého „robiť to čo nie je zákonom zakázané a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo zákon neukladá.“

Vo všeobecnosti teda môžeme povedať, že sloboda človeka je všetko to, čo človek robí sám od seba, dobrovoľne a z vlastnej vôle, bez akéhokoľvek obmedzovania a robí to za rešpektovania práv a slobody iných. Inými slovami – sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda iného človeka.

Dnes som si nie po prvýkrát (bohužiaľ) uvedomila, ako sme v tejto spoločnosti znásilňovaní. Cítim sa znechutene a pošpinene. Mám pocit, že nie sme nič iné, len ďalšie číslo ovce vedené na porážku. Akurát s tým rozdielom, že my sa nechávame manipulovať a na tú porážku ideme viac menej dobrovoľne nasilu. Všímate si vôbec zmenu v spoločnosti? A v poslednom čase neskutočne agresívnu manipuláciu a gumovanie mozgov? Vzhľadom k tomu čo mám vyštudované, čomu sa venujem, manipuláciu rozoznám veľmi rýchlo. Chápem, že mať slobodne rozmýšľajúcich ľudí je v súčasnom trende nastoľovania nového spoločenského poriadku nevýhodné a tak je potrebné spraviť všetko tak, aby si ľudia vlastne ani nevšimli, že sa do úlohy podriadenej ovce tešiacej sa na to, ako ju konečne spacifikujú dostali bez námietok a ešte im to príde aj ako prirodzený vývoj. Čistý nonsens.

Hovorí sa, že aká je rodina, taká je spoločnosť, recipročne aká je spoločnosť, taká je aj rodina. A rodina, klasická rodina, to je muž a žena. Asi zniem staromódne, ale je to tak. Každý muž nesie v sebe kúsok ženy a každá žena v sebe nesie kúsok muža. Jednoduché, pravdivé, v rovnováhe. Ale to predsa nevyhovuje tým, ktorí sa pasujú do úlohy svetového tvorcu a organizátora našich životov. Aby ste ma pochopili, mne nevadia homosexuáli ako takí. Nevadia mi transvestiti, transsexuáli. Kým nezasahujú do mojich a vašich práv a mojich a vašich slobôd. Kým rešpektujú právo na slobodu iného človeka a nenútia ho prijať to, čo prijať nechce. A toto sa teraz deje. Z každej strany sa  valí LGBTI, ako je normálne mať dve mamy alebo dvoch ockov, ako si každý môže vybrať svoj rod a meniť ho každý deň…. Ako je nenormálne mať otca aj mamu, ako je úplne choré byť heterosexuálom. A úplne scestné mi príde, že ak máte na tieto veci iný názor, tak ste xenofób, potláčate slobodu týchto „menšín“ a podobné nezmysly. Ak sa čo i len škaredo pozriete na opálených spoluobčanov či nedajbože „ľadových medveďov“, ktorí utekajú pred neexistujúcou vojnou ste rasista, ak si dovolíte spochybniť, že počas II. svetovej vojny trpeli aj iní, nielen židia, ste antisemita  a popierate holokaust. Medzi ľudí sa zasial strach. Strach povedať si svoj názor, lebo normálne sa stáva nenormálnym a patológia sa stáva žiaducou.

Veľmi intenzívne a s hlbokým znepokojnením vnímam odliv sedliackeho zdravého rozumu, prasprostú manipuláciu médiami, reklamami, vyhláseniami politikov, prijímaním nezmyselných zákonov, porušovaním všetkých práv, ktoré už fakt nemajú obdobu. Vidím, ako z Ústavy SR ale aj iných Ústav či deklarácií ostal len trhací kalendár. Uvedomujem si, že tí, čo si myslia, že majú v rukách moc, sú načisto zdrogovaní jej pôsobením a strácajú nielen chrbtovú kosť, svedomie, ale strácajú aj kontakt s realitou a hlavne samým sebou. Sú úplne odtrhnutí z reťaze a toto spravili s celým svetom. Z extrému do extrému. Z nedodržiavania ľudských práv do ľudských práv utrhnutých z reťaze. Kedy nesmiete deťom ukázať hranice, ale nechať ich, aby boli stratení v svete, ktorý na nich pľuje alkohol, drogy, sex, neviazanosť, neúctu, pocit, že síce nestoja za nič ale aspoň môžu robiť čo chcú. Už sa ani nesnažia tváriť, že meter má 100 centimetrov ale toľko, koľko to vyhovuje im. Že tých metrov máme po chobot…. Že dnes má každý povaľač väčšie právo ako ten čo platí dane, že v úcte treba mať násilníkov, vrahov a zlodejov, nie poctivých ale podľa ich mienky sprostých ľudí. Dnes sa nenosí národná hrdosť, úcta k vlastnému národu, naopak, je žiaduce, aby sme pohŕdali tým, kým sme a čo dosiahli naši predkovia. Ak zničíte kultúru, zvyky, rodinné väzby, zničíte spoločnosť. Ak zničíte spoločnosť, zničíte národ. Ak zničíte národ, môžete nastoliť to, čo chcete. Nech už je to akokoľvek pritiahnuté za vlasy.  Jedna múdra pani profesorka raz na prednáške povedala, že aká je žena, taká je morálka spoločnosti. V poslednom čase sa musím hanbiť za niektoré ženy. Ako hlboko dokázali klesnúť a zabíjať korene ženskej bohyne v sebe. Ako rýchlo sa prispôsobili neľútostnému svetu mužov, ako sa slovo feminizmus zneužilo na účelovú manipuláciu. Je mi smutno, koľko žien zo seba urobilo obyčajné chudery mysliace si, aké sú dôležité. Akosi pozabudli, že je to len ilúzia a že pošliapali nežnosť a krehkosť, ktorá bola a vždy bude silou ženy.

Z chýb minulosti by sme sa mali poučiť, mali by sme sa vyvarovať toho, čo nám ubližuje. Tak prečo to nerobíme? Prečo sa toho držia a aj to v dosť pokrútenom ponímaní len tí, čo si myslia, že sú najbohorovnejší? Aj na Slovensku máme takých neúrekom. Prečo si nechávame vnucovať cudzie termíny, nápisy, potraviny, nechávame, nech po nás doslova šliapu. Kde sakra ostala slovenská hrdosť? Kde ostala hrdosť každého národa, ktorý nebol dobyvačný? Prečo môže napríklad Američan, Angličan prezentovať svoj postoj patriota a my nie? Prečo by sme mali mať pocit, že my sme   menej než oni? Koniec koncov, kdesi som sa dočítala, že ich a naša inteligencia je neporovnateľná. V náš prospech. Tak prečo to potom nevidno? Prečo si nevážime to, čo máme? Prečo si nechávame vnucovať migrantov, homosexuálov, pocit, že každý je lepší než vy ktorí pracujete, nekradnete, akurát máte smolu v tom, že ste sa málo opálili a v kostoloch nevykrikujete AA.

Genocída je čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin.

Nuž, tak toto sa deje na nás. Na Európe. Ale ja som v prvom rade Slovák, Slovanka a vnímam, že tu ide o sofistikovanú a o to viac nebezpečnejšiu genocídu, pretože nie je páchaná silou ale manipuláciou, podprahovým podsúvaním toho, ako máte myslieť či vnímať svet okolo seba. Nútia nás mať pocit viny, že kresťania sa majú správať tak alebo onak, máme chápať právo každého človeka na život, ale zároveň nám odoberajú toto právo využívať. My ho len musíme vykonávať voči im vyvoleným, vhodným k ich účelu. Cítim sa naozaj znásilňovaná sofistikovanou genocídou, pretože sa tu nastoľuje v tomto chaose jednosmerný prúd poslušnosti. To, čo musíte tolerovať pri iných, nie je tolerované vám. To, že vy máte v rešpekte iné náboženstvo, neznamená, že ono má v úcte to vaše. To, že vám nevadia LGBTI, neznamená, že nevadíte vy im. A preto to nie je nič iné, než sofistikované znásilňovanie a páchaná genocída a biely rasizmus. V snahe, aby sme neboli rasisti voči inej farbe pleti, docielili sme, že sme rasisti voči jednej jedinej farbe a to bielej. Ale aj biela je farba. Takže o čom sa tu preboha bavíme? Mne je jedno, či je človek zelený, žltý, oranžový, červený alebo pásikavý ako zebra. Ak ja rešpektujem jeho, očakávam, že bude rešpektovať on mňa. Ak on môže nadávať mne, môžem aj ja jemu. Takže? Tomuto sa hovorí rovnováha. Ale tu rovnováha neexistuje. Existuje iba poslušnosť strácať zdravý rozum. Poslušnosť prijímať to, čo prijať nechcem, lebo vlastne tým preukazujem, ako rešpektujem právo iného človeka – právo na čo? Na život na môj úkor? Na úkor celého slovenského či slovanského národa?

Kúpila som si tričko. Tričko, kde je tradičný slovenský vzor – výšivka. Budem ho s hrdosťou nosiť. Keď znie slovenská hymna, moja pravá ruka je na hrudi. Nie preto, lebo sa opičím po Američanoch, ale preto, lebo to tak cítim. Slovenka v srdci. Mojim snom je, že raz sa Slováci konečne zobudia, prestanú vyslovene (a bez urážky) žrať otrávené zrno, ktoré nám tu ako sliepkam sypú a začneme používať to, čo v sebe máme. Srdce a rozum. Že si uvedomíme, že aj my sme hrdý národ a mali by sme sa tak aj správať. Nikde inde totiž doma nebudete. Verte mi. Vždy budete inde len cudzincom. Nepchajme sa do zadku tým, čo si s nami ten zadok poutierajú, ale buďme tými, čo hrdo hlásajú svoju príslušnosť. Prestaňme byť tými, čo strkajú hlavu do piesku a myslia si, že týmto sa všetko vyrieši. Nevyrieši. Akurát raz tú hlavu vytiahnete aby ste sa nadýchli a zistíte, že už ani to nebude možné. Na to, aby ste mohli dýchať totiž nebudete mať tú správnu farbu pleti, sexuálnu orientáciu, náboženskú vieru alebo príslušnosť k nejakej správnej biblickej národnosti, ktorej Boh sľúbil vládu nad celým svetom. Budete mať len povinnosť byť poslušným otrokom. Lebo demokratická spoločnosť je (bez ohľadu na to, či v to veríte alebo nie) najsofistikovanejší otrokársky systém. Akurát sa rozbieha jeho ďalšia fáza… Aký pri tom máte pocit? Kde chcete byť? Odpovedzte si sami. Všímajte si veci okolo seba. Netvárte sa, že vás sa to netýka. Preberte sa. Veľa času už neostáva. Potom bude neskoro.

„Sloboda spočíva v možnosti robiť všetko, čo neškodí druhému.“ Ak už nič iné, pouvažujte, koľko z toho platí pre vás a koľko pre tých, ktorých nás nútia rešpektovať aby sme mohli svoje svedomie uchlácholiť tým, akí sme skvelí kresťania. Uvedomte si tú manipuláciu, rozhýbte bunky mozgové. Lebo ak nie, potom nám niet pomoci. A stiahne to so sebou všetkých. Aj tých, čo sú v tom fakt nevinne.

V závere spomeniem slová Senecu: „K odplate treba pristupovať nie preto, že je to príjemné, ale že je to užitočné.“ Uvažujte, koľko z toho platí pre odplatu tým, ktorí na nás páchajú sofistikovanú genocídu a koľko na nás. Za neposlušnosť diktátorskému systému. Za pravdu povedanú nahlas. Za zdravý sedliacky rozum a hrdosť k tradícií národa.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< jún >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  


Štatistiky

Online: 3
Celkom: 328027
Mesiac: 10674
Deň: 320