Choď na obsah Choď na menu
 


Šťastie

Šťastie je pojem, emócia, neuchopiteľné čosi čo cítime, prchavé momenty, za ktorými sa pachtíme. K šťastiu nám zvyčajne stále niečo chýba, hľadáme cesty ako sa k nemu dostať, hoci empiricky neexistujú. Táto metafora o ceste za šťastím je vlastne tým, čo by nám nakoniec mohlo otvoriť oči a pochopiť, že šťastie hľadať netreba, pretože aj tak ho nedobehneme. Že cesta za ním nie je o tom, koľko finančných prostriedkov sa nachádza na účte, aké veľké auto mám, aký nadupaný telefón práve vlastním. Nie je o mejkape na tvárach žien, najdrahšom parféme či super kabelke.

Čo potom to šťastie je?

Muška jenom zlatá....

Čriepky momentov...

Úsmev, pohladenie, objatie...

LÁSKA!

Je potrebné si uvedomiť, že šťastie je taká malá paradoxná finta – čím viac sa za ním ponáhľame a snažíme sa v živote robiť všetko preto, aby sme boli šťastní, ono pred nami s obrovským úsmevom a zábavou uteká. Nevysmieva sa, len sa zabáva na tom, akí sme slepí a súčasne je mu smutno, že ho tak chceme až ho nevidíme.

Tých pár krížikov ktoré nosím na svojom chrbte mi spoľahlivo ukazuje, že svojho času – úprimne – veľa času, som prežila presne túto cestu hľadania šťastia. Videla som ho všade inde len nie pri mne. Chcela som ho, ale pochybovala som, či ho aj dostanem. Veď prečo ja? Sú aj krajší ľudia, bohatší, tí, čo majú protekciu, tí čo skrátka vedia ako na to... Čítala som knihy – motivačné knihy o tom, ako sa stať bohatým, ako zabezpečiť, aby som mala toľko peňazí, že potom budem šťastná. Aby som mala okolo seba ľudí, ktorí by ma milovali. Aby som mohla milovať ja. Aby som mala to a ono... A šťastie? Hm. Prišlo či neprišlo? Je to prchavý moment, kedy máme z niečoho radosť – z novej veci, z toho či onoho... Ale – je toto to pravé šťastie?

Môj život sa v istom období riadne zamotal a občas som sa pýtala – prečo JA???? Alebo - prečo nie JA????

Nakoniec som šťastie našla. Lebo šťastie je ako láska. Príde k vám práve vtedy, keď ju prestanete hľadať. A tak isto je to aj so šťastím. Netreba ho hľadať, pretože ono ani nájsť nejde – nenájde ho ani „ujo Google“. Verte mi, nenájde. Nájde len linky na mnoho informácii ale to nie je šťastie. Viem to. Dnes som si uvedomila, keď som v rýchlosti mrkla na istú knihu v mojej knižnici – veď ja som šťastná už tak dlhý čas, že si to ani neuvedomujem ale jednoducho si to šťastie užívam. Povedala by som – permanentné šťastie.

Čo som pre to urobila? Ako som tento stav dosiahla?

Nuž, neurobila som NIČ. Jednoducho som bez toho aby som analyzovala (to robím teraz) začala šťastie vnímať vnútrom.

Šťastie nie je nič iné, len potreba toho, aby ste boli milovaní.

Šťastie je súčasťou lásky a láska začína tým, čím začala moja stránka – článkom o tom, ako sa milovať. Ako mať rád sám seba. Opakujem sa, ale ten, kto nemá rád sám seba, ako môže milovať iných? Mať rád seba znamená, že sa človek akceptuje taký, aký je. Že o sebe nepochybuje, že si nemyslí, že si nezaslúži to alebo ono, že je mnoho lepších a podobne. Mať rád sám seba neznamená byť narcisom a stratiť zdravú sebareflexiu. Narcizmus nie je šťastie. Narcizmus je strach v utajení. Maskuje sa pocitom velikášstva vlastnej osoby skoro vo všetkých smeroch.

Mať sa rád znamená vidieť sa reálne a nehanbiť sa za to. To, čo sa mi nepáči, tak to jednoducho zmením. Šťastie je snaha nerobiť radosť iným len preto, aby nás mali radi a uznávali. Nebyť iným než naozaj sme len preto, lebo sa bojíme, že inak sme bezcenní.

Za tie roky v ezoterike som úplne inštinktívne pochopila (nebol to celkom bezbolestný proces, občas som mala chuť kričať na celé Univerzum a vyzvať ho na férovku), že začať treba vždy od seba a že človek nie je sám. Nielen že má okolo seba anjelov, entít, o ktorých ani nevie ale hlavne žijeme sami so sebou. Nazvite si to ako chcete. Ale cítime, vnímame, je nám smutno, chce sa nám smiať, to všetko sú pocity, ktoré sú v nás a reagujú na čosi zvonka či zvnútra. Niečo v nás – naša duša, ktorá reaguje na skutky, slová, myšlienky ale aj úplne podvedomé pochybnosti a tých máme stále dostatok. Vidíte? Celkom slušná spoločnosť.

Šťastie je v nás a ak ho budete hľadať mimo seba, nenájdete ho. Verte mi. Ono je v každom z nás a podľa toho, ako sa správame, za čím sa pachtíme, podľa toho aj ono vysiela signály a tie s našim telom veľmi rýchlo reagujú.

Prestala som riešiť problémy. Prestala som sa ponáhľať za niečím, čo aj tak nepotrebujem. Prestala som byť závislá na mnohých veciach a ľuďoch. Prestala som riešiť čo a ako mám robiť. Prestala som o sebe pochybovať, prestala som s toľkými vecami. A odrazu – som šťastná. Permanentne. Ono to nie je ten stav, kedy ste na vrchole šťastia (stále), potom by to nebolo ono. To pravé šťastie je ako vlna v nás. Omýva naše pocity, aj keď sme nešťastní, aj keď nás slová či správanie iného človeka ranilo či naštvalo, prelieva sa v nás bez ohľadu na to, čo robíme či ako sa cítime. Ale ak ho vnímate, ak viete, že je vo vás, tak jednoducho doň pomyselne namočíte nohy alebo si ich necháte len tak omývať.... Energia šťastia sa skrátka bude šíriť a vytvorí stav pokojného jazera s vlnkami, do ktorého stačí skočiť a plávať v tom bohatstve úžasných pocitov. A ak sa nám darí, ak sa čosi podarí, ak prestaneme riešiť iných a budeme sa venovať sebe, uvedomíme si, že jazierko dokáže vytvoriť nádherné vlny, na ktorých sa vezieme a zažívame prílev endorfínov, ktoré o krátky čas opadnú, ale zanechajú za sebou príjemné spomienky a zážitok, že toto zažijeme opäť...

Šťastie môže byť v rôznej podobe. V tichu, tanci, obraze, kreatívnej činnosti, športovom výkone, východe či západe slnka, pusou na dobrú noc či sms na dobré ráno. Voda v jazere nie je nečinná, je v neustálom pohybe a mení sa, hýbe sa, prispôsobuje sa...

Moje šťastie je o tom všetkom. Je to spokojnosť, pocit harmónie a rovnováhy. Je to pocit, že aj keď som v disharmónii (z času na čas), že aj keď na mňa príde nálada „trhača“, viem, že šťastie vo mne, ktoré je výsledkom tej zdravej lásky k sebe mi dá silu všetko zvládnuť. Usmiať sa nad tým a ísť ďalej.

Ďakujem anjelským krídlam, že v čase, keď som to ešte nechápala, tak ma objímali a ja som postupne pochopila. Ďakujem za každú jednu lekciu v mojom živote, lebo ma niekam posunula a ukázala, že každý zázrak a každý problém trvá len pár chvíľ. Lebo: „Si vis amari, ama!“

Záverom len toľko, že tak, ako sa správate sami k sebe, tak sa budú k vám správať aj ostatní. V princípe. (Neberte to úplne doslova.) Ale z vlastnej skúsenosti a pozorovania mnohých ľudských príbehov a správaní si to naozaj dovolím tvrdiť. 

 
 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< jún >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  


Štatistiky

Online: 9
Celkom: 318298
Mesiac: 9669
Deň: 374