Choď na obsah Choď na menu
 


Sila, láska a porozumenie duší

wallpaper_66_2014-wallpaper-10384317.jpgDuša. Nádherná, ale skoro zabudnutá. Opakovaná, ale nepochopená.... 

Viem o čom píšem. Boli časy, keď som tú svoju schovala tak, ako ju schovávajú mnohí aj teraz. Je to logické, nikto nechce, by ho bolelo to, čo z nás robí to, čím sme. Nádhernými bytosťami.

Narodili sme sa do sveta, ktorý je duálny, v jednom kuse si vyberáme. Niečo vedome, iné podvedome. Fungujeme: nádych a výdych, otvorím oko, zavriem oko, žmurkám pomaly alebo rýchlo, spím alebo bdiem, ľúbim alebo nechávam lásku ísť okolo seba...

Čo je vlastne na tomto svete najviac potrebné? Bez čoho by sme nemohli žiť? Odpoveď nie je jednoznačná, pretože záleží od uhlu pohľadu. Bez čoho by nemohlo žiť naše telo? Alebo naša duša... Čo je viac? A opäť - uhol pohľadu. Duša - tá je večná, teda má vyššiu hodnotu? Ale akoby žila duša v tomto 3D svete bez tela? Svoje telo sme dostali ako domček. Je to náš domček a nemôže byť úplne rovnaký ako domček iného. Preto je niekto vysoký, iný nízky, ďalší plešatý. Je to vari zlé? Nie. Nič nie je zlé. Všetko je tak, ako byť má. Pretože život tomu domčeku dáva DUŠA.

Myslela som, že keď svoju dušu ukážem, bude to nádherné. Je aj nie je. Duše sú krásne. Majú v sebe obrovskú silu. Majú v sebe oceán porozumenia a lásku, ktorá sa nedá merať. Problém je, že je ešte nepochopená.

Dnes mi moja kamarátka povedala, že byť uvedomelou ženou je krásne, ale znamená to obrovskú silu, ktorú nie každý dokáže pochopiť. Viem čo to znamená byť vedomým a nevedomým kvantérom, tak tomu rozumiem. Opýtala som sa jej, či aj ja sa mám považovať za uvedomelú a teda vedomú ženu, ktorá v sebe nesie tak veľa sily, tej sily, ktorá môže byť nakoniec zranená. Keď mi odpovedala áno, pocítila som bolesť. Došlo mi, že občas aj silné ženy potrebujú byť krehké, že aj tie ženy, hoci sú plné síl a dokážu si poradiť samé, potrebujú to porozumenie a lásku, ktorá vibruje na ich úrovni, chcú svojho nebeského princa na bielom koni. Chcú lásku duší. Lebo tak, ako láska uvedomelej ženy chráni a živí lásku uvedomelého muža, tak láska takého muža dáva silu vedomej žene. A ak to nie je? Nuž... Príde bolesť, ktorú nahradí sila, ale smútok, ten bude v duši ešte dlho.... Ostáva pochopenie...

Mám v tomto kontexte neskutočné nutkanie sa opäť schovať. Zavrieť sa a nechať krídla anjelov odpočívať.... Pre istotu. Viem, že veci sa nedejú náhodne, ale občas sú naozaj boľavé. Je vari lepšie neukázať veľkosť lásky? Je vari lepšie ísť s prúdom? Neviem... Je to každého osobná voľba.

Pravdou je, a vlastne je to aj pointou tohto môjho zamyslenia, že láska je tým najcennejším darom, ktorý sme si so sebou v duši priniesli. Je to dar, ktorý bolí. Veľmi. Je to požehnanie, ktoré nás zráža na kolená. Je to komodita, ktorej sa vzdávame, často dobrovoľne. Je to frekvencia, ktorá nepotrebuje nič - len rezonovať. A roztiahnuť krídla. Myslím, že ak pocítite rezonanciu lásky duší, našli ste poklad sveta. Našli ste svätý grál. Ako s ním ale naložíte, je už na vás...

Otázka je, či sa takou ako ma vidí moja priateľka, vidím aj ja. Otázkou je, ako sa vidíte vy. Dotazom ostáva, ako s tým naložíme.... Lebo sila nutne so sebou prináša slabosť. Lebo láska v tej pravej podstate lieči, ale príde s bolesťou. Príde s pocitom, že je lepšie ju nemať, ako potom byť zranený. Prídu ďalšie a ďalšie polarity nášho nádherného ľudského života.

Týmto zamyslením vám chcem len povedať, že ak raz tento svet opustíme, svoj domček v podobe tela necháme tu. Nevezmeme si tam niekde nič, čo je "cenné" teraz. Nebudú to peniaze, domy, autá, nebude to o tom, či sme mali doma plnú skriňu kabeliek alebo činky od výmyslu sveta. Keď odídeme, odíde naša duša s tým, čo sa naučila. S tým, čo skúsila, lebo len to čo prežijeme, v nás zanechá otlačok. Môžeme odísť s pocitom, že tento svet je smutný a prázdny alebo s poznaním, že svet má šancu, raz, keď sa naozaj zobudí a objaví lásku. Aj keď to znie ako klišé, pretože láska je silno sprofanovaná, napriek tomu si za tým stojím. Nie je nič krajšie, ako objaviť rezonanciu lásky. Ak ju objavíte aspoň na jeden jediný deň, na jednu krásnu chvíľu, buďte za to vďační a opatrujte si ju. Nie vždy život dáva podobné šance...

 

S láskou a svetlom a prianím, aby ste v živote našli to, čo vaša duša potrebuje sa lúči Pavlína

 
 


Posledné fotografie



Facebook

Messanger



Archív

Kalendár
<< november >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
      1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30    


Štatistiky

Online: 6
Celkom: 368436
Mesiac: 13331
Deň: 454