Choď na obsah Choď na menu
 


Prečo si nerozumieme?

ladovce.pngČasto vznikajú problémy, hádky, nedorozumenia preto, lebo zabúdame na to, že existujú dve úrovne vnímania a nie každá je prístupná každému.

Máme vedomie a podvedomie, vieme to čo povieme a počujú to ostatní alebo nepovieme a počujeme to len my v svojej hlave. Myšlienky zatiaľ nikto z nás čítať nevie a očakávať, že sa stačí vyjadrovať implicitne nestačí. Niekedy je potrebné naopak práve explicitné vyjadrovanie, ktoré nikoho nenechá na pochybách, ako to vlastne s nami je.

Pomôžem si učením z hodín psychológie. Naša profesorka nám to vysvetlila na krásnom príklade, ktorý som si dovolila tak nejako graficky znázorniť. Ide o ľadovce.. (obrázok nájdete v plom rozlíšení vo fotogalérii, link na konci článku)

Ste na mori a vidíte ľadovce. Vidíte, ako trčia nad hladinou mora a môžu byť veľké alebo ledva viditeľné, ale skrátka niečo vidíte. Neviete však určiť, ako hlboko sú vnorené v mori, či tam niekde nie sú trhliny a podobne. No a poďme teraz na analógiu s našou percepciou.

To čo vidíme, to je to naše  - toto chcem, toto potrebujem. Toto je zjavné. Vidím ľadovce, to je fakt. Ale aké sú tie ľadovce, to si môžem už len domýšľať.

Takže prichádza to, čo je pod hladinou. To je to, čo iní nevidia, len si domýšľajú. A ak to my nevyjadríme jasne, môže nastať nedorozumenie, problém, hádka a podobne.

Vysvetlím na príklade. Jeden otec mal dve dcéry. Doma mali len jednu obrovskú čokoládu. Otec počul, ako sa jeho dcéry o tú čokoládu naťahujú. Jedna aj druhá sa hádali, čia je to čokoláda, každá tvrdila, že je jej. Otec v snahe byť spravodlivým čokoládu vzal a rozrezal na polovicu. Každej dal jednu časť. Zatiaľ to vyzerá ako spravodlivé a výborné riešenie. Ale bolo naozaj? Uhol pohľadu. V rámci informácii ktoré mal sa ani inak rozhodnúť nemohol. Aké bolo ale jeho prekvapenie, keď obe dcéry mu tú polovicu vrátili s tým, že teraz je im tá čokoláda na nič a oni ju už nechcú. Toto všetko sú v našej analógií ľadovcov tie časti, ktoré trčia nad povrchom vody.

Otec sa cítil nepochopený, veď im chcel dobre. Prečo sa odrazu obe dcéry na neho hnevajú? Prečo tú čokoládu už nechcú? Išiel za prvou slečnou a opýtal sa jej, čo sa stalo. Odpoveď prišla vskutku zaujímavá. Staršia dcéra nechcela čokoládu samotnú, chcela jej obal, pretože v triede ich zbierali, aby mohli vyhrať v istej súťaži nejakú cenu. Otec položil tú istú otázku mladšej dcére. Z jej odpovede vyplynulo, že vlastne potrebovala tú striebornú časť v čom je čokoláda obalená, lebo to potrebujú na zápis rekordu v nazbieraní týchto obalov v triede a musí to mať v jednom kuse, teraz je to jej už na nič. Z tohto uhlu pohľadu je jasné, že otec svojim rozhodnutím rozdeliť dcéry spravodlivo v podstate poškodil obe.

A tu je to, čo je pod hladinou vody, ten kus, obrovský kus ľadovca, ktorý nie je vidieť a kde sú pohnútky, zámery nášho konania. Ak chceme na niečom spolupracovať, nemôžeme sa pozerať na to, čo je viditeľné, musíme hľadať priestor, ktorý je pod vodou a kde sa oba ľadovce stretávajú a poskytujú priestor na riešenie.

Mohli by sme to prirovnať aj k rande. On ju pozve von. Lebo sa nudí. A nemá s kým. Ona počuje pozvanie na rande a myslí si, že sa mu páči... Jedno obyčajné pozvanie, ale chápanie úplne iné, pretože zámer nášho činu je schovaný v nás, pod hladinou... Niekedy sú tieto veci fajn ale niekedy to spôsobuje naozaj zaujímavé a možno aj nepríjemné prekvapenia. Otázne je vhodne vyhodnotiť, kedy sú naše zámery tak jasné, že ich nie je nutné vysvetliť a kedy naopak bez vysvetlenia príde nedorozumenie.

Mojou výhodou je, že vďaka daru vnímania „medzi riadkami“ vnímam mnoho vecí viac z toho pod vodou. Preto často vnímam ambivalenciu a v duchu sa usmievam alebo som naopak znechutená. Nevýhodou je, že občas človek možno chce byť „klamaný“...  Ale to už je iný problém. Problém zvaný „ružové životné okuliare“. Byť však načisto odtrhnutý od reality nie je výhra. Stačí sa pozrieť na politickú scénu akéhokoľvek štátu a je vymaľované. Takže ďakujem za to, že v mojom živote som ružové okuliare vymenila za tie potápačské... Hoci občas je fajn pozerať sa na svet cez prizmu ružových skiel.

S láskou a svetlom

 

Náhľad fotografií zo zložky Iné

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< jún >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  


Štatistiky

Online: 4
Celkom: 328025
Mesiac: 10674
Deň: 321