Choď na obsah Choď na menu
 


Pokora, pýcha a láska

Nedávno som čítala článok o pokore, ktorý napísal istý mladý muž zo svojho uhlu pohľadu. Bolo to pre mňa veľmi interesantné čítanie, jeho pohľad bol vskutku zaujímavý, v mnohom som s ním musela súhlasiť bez mučenia, pretože som to cítila a stále cítim podobne. Ale s tými uhlami pohľadu je to relatívne. Pretože niektoré jeho názory predsa len nekorešpondovali s tými mojimi. Ale to je v poriadku. Každý z nás máme tú svoju pravdu. Je naša, je založená na našom vnímaní, chápaní, životných skúsenostiach, učení a ceste, po ktorej kráčame odniekiaľ niekam.

Predstavte si auto. Obyčajné jednoduché slovo – pojem – vec. AUTO. Niekto si predstaví mercedes, iný tereňák, ďalší cukríkovo červené a malé a Janko od susedov autíčko na diaľkové ovládanie. Všetci si predstavujú to isté a pritom tak rozdielne. Tomuto hovorím uhol pohľadu.

Autor spomínaného článku vyjadril svoj názor na to, akým spôsobom človeka obohatí pokora. Čo dokáže a ako by sme ju mali prijať. Ako by sme tú pýchu, ktorá v nás je a s ktorou naše ego veľmi rado operuje, nahradili pokorou, pomocou iným bez toho, aby sme sami na seba za to boli pyšní. Musím uznať, bol to naozaj emotívny a dobrý článok. Donútil ma zamyslieť sa nad tým, ako som na tom s pokorou a pýchou ja.

Nuž, ak by som sa mala riadiť tým, ako pochopenie a hlavne žitie pokory prezentoval autor, tak by som celkom neuspela. Ani by som nemohla. Pretože niektoré veci vidím inak ako mladý muž. Možno preto, lebo mám inú cestu, iné skúsenosti a pokoru môžem vidieť v inom svetle ako on, aj keď v princípe ju vnímame veľmi podobne.

Tak ako ju chápem?

Pokora je pre mňa niečo, čo znamená vedieť oceniť iných bez ohľadu na to, že ja mám o niečo iný náhľad na vec. Je to o pomoci iným (súhlasím s autorom, že pomoc bez pocitu pýchy, lebo pomáham). Uvedomenie si, či pokoru nesprevádza pýcha, ktorá k pokore patrí ako svetlo k tme, biela k čiernej... Hlavným dôvodom na pomoc iným má byť totiž potreba pomáhať, ktorá vychádza z našej podstaty, humanity, ľudskosti, nie potreby si zvyšovať ego, pocit velikášstva a nadradenosti, takúto pomoc by som sama neprijala. Pomáhať s láskou, vyrovnanosťou. Osobne si myslím, že neexistuje žiadna pomoc, žiaden dobrý skutok, ktorý by nebol akýmkoľvek spôsobom odmenený vnútorným pocitom. Ak pomôžem inému preto, lebo chcem, môžem, lebo to vo mne nevyvoláva pocit nadradenosti ale naopak, pocit vnútorného spokojného duševného naplnenia, tak je to v poriadku. Ale ako rozlíšime tenkú hranicu medzi uspokojením ega a uspokojením duše? Dá sa pomôcť bez toho, aby sme pri tom na seba neboli pyšní?

Neviem čím to je, ale dokážem intuitívne vycítiť, kedy niekto pomáha pre vlastné naplnenie duše a kedy pre naplnenie ega. Ten rozdiel je zrejmý, evidentný a takým ľuďom neuverím ich kvázi altruizmus ani omylom. 

Takže nemusíme byť nutne na seba ako jednotlivec pyšný, možno stačí byť len zdravo hrdý. Spokojný, šťastný, naplnený človek, s úsmevom na tvári a láskou v srdci. Naše pohnútky vyvolávajú naše výsledné pocity. Moja pýcha by teraz mohla povedať – pokojne ma citujte... Moja duša by sa len usmiala a nezaoberala sa tým, koľkých výrokov som autorka.

Myslím si, že človek by sa mal odmeniť. Nemyslím si, že pokora by mala byť bez odmeny. Prečo? Prečo by to tak malo byť? Pochváliť sám seba, mať sa rád, byť zdravo sebavedomý ale nie drzý, byť na seba hrdý ale nie pyšný (malý odtienok, ale predsa), cítiť v sebe lásku a tú potom rozdávať ďalej. Nie je to úžasné? Aj ľúbiť sa dá s pokorou. Bezpodmienečne. O tom je kopec článkov. Ako má vyzerať bezpodmienečná láska...

Ako? Bez podmienok. Akých? Všetkých? Či len niektorých? Je to ale potom láska duše či láska ega? Je to láska s pokorou alebo závislosťou?

Tak, to si musíme vyriešiť každý jeden v nás samotných.

Sama za seba môžem povedať, že niektorí ľudia sú pre nás našou vlastnou značkou „závislosti“. (Toto keď si prečíta môj brat, dostanem hubovú polievku, ehm...) Ale aj keď to nie je to pravé, ako skúsenosť je to dobré.

Sociálny kontakt s inými, socializácia – napĺňanie si vlastných potrieb. Lebo chceme to, potrebujeme ono... Tak, sme ľudia čo potrebujú toho druhého, závislosti dnes majú úplne iný rozmer. Koľkokrát ale na úkor toho druhého, lebo potrebujeme naplniť svoje potreby. Niekedy je to v poriadku, inokedy nie. Ako to rozlíšiť? Nuž, je to individuálne a aj tak by ste mi neverili, lebo to ego je v nás a kto sa chce vnútorne vidieť v nepeknom svetle? Takže si to vysvetlíme po svojom. Zo svojho uhlu pohľadu. Relatívne, lebo to je potom aj relatívne subjektívne pravdivé. Kľúčom k vysvetleniu a rozlíšeniu je ale láska. Prečo ľúbim, koho ľúbim, čo z toho mám.... A ak z toho niečo mám, je to naozaj láska? Je to to bezpodmienečné, čo má byť nebesky úžasné? Pocit, že už nič lepšie nebude?

Nuž, sme príliš hriešni, ľudskí a egoistickí aby sme dokázali bezpodmienečne milovať. Ale sme aj DUŠA, ktorá to VIE a DOKÁŽE!!!

Nemôžem si pomôcť, ale toto by najlepšie vedel vysvetliť môj bráško. Jeho teória o ľúbení je zaujímavá, bez závislostí, s pocitom vnútorného uspokojenia. Musím to poznať, dávkuje to do mňa veľmi často. Hlavne ak má pocit, že nechápem čo mi vysvetľuje. Ale chápem, veľký brat, chápem veľmi dobre, lebo skrátka som na to konečne došla. Na to, čo znamená BEZPODMIEBEČNÁ láska. K ľuďom, k zvieratám, prírode, k sebe.

Ale úprimne, nie som si istá, či môžeme povedať, že exaktne ide o bezpodmienečnosť. Lebo tie podmienky nesieme v sebe. Je to skôr taká no neviem, implicitná bezpodmienečnosť. Ktorá v sebe zahŕňa súčasne podmienky aj bezbariérový terén... Nuž, tak som si trocha zafilozofovala a stačilo.

Takže milí moji.

Ak niekedy budete mať chvíľu sami pre seba, pocítite volanie svojej duše a lásky nebeskej, pokory duševnej, skúste sa zamyslieť, kde v tomto celom stojíte vy sami. Voči sebe, voči iným.

Mladý muž, autor článku o pokore vyzval všetkých, aby do svojho života začlenili pokoru. S tým súhlasím. Ale v mojom poňatí ju pokojne môžete mať aj s tou správnou dávkou lásky k sebe samému a dobrému vnútornému pocitu vyplývajúceho z bezpodmienečnosti.

Usmejte sa na seba. Ego nie je všemohúce a naozaj sa dá skĺbiť pokora s hrdosťou a láskou. Viem to, zažila som to.

S láskou a svetlom

 
 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< jún >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  


Štatistiky

Online: 3
Celkom: 328025
Mesiac: 10673
Deň: 319