Choď na obsah Choď na menu
 


Odovzdanie, prijatie, otváranie

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krásna modrá planéta, ktorá sa nachádzala v obrovskom priestore ďalších planét, hviezd, súhvezdí, galaxií, jednoducho bola súčasťou obrovského Univerza. Nádherná planéta plná vody, vzduchu, prírodných krás, rozličných zvierat, zázrakov, prekvapení. Mala aj iných obyvateľov. Ťažko povedať, kde sa vzali, či zliezli zo stromu, vzali do rúk prvý kameň čo našli a hurááááá na motýle, alebo prileteli z iných vesmírnych svetov, či boli stvorení na niečí obraz, akurát zabudli cestu do raja, kde lopúchy boli najnovším výdobytkom módneho trendu. Nech je ako chce, skrátka – kde sa vzali, tu sa vzali a začal sa jeden obrovský prenádherný evolučný proces tvora zvaného ČLOVEK.

Aj takto nejako by sme mohli začať opisovať prapočiatky ľudských osudov, trápení, šťastia, lásky, porozumenia, pýchy, žiarlivosti, sebectva, pracovitosti, lenivosti a a a .... Všetko to, čo tvorí našu osobnosť. Ak by sme to chceli trocha skrátiť, zjednodušiť a neriešiť drobné nuansy, tak potom sme zložení z tela, ega, srdca a duše. Berte ako hrubý - dosť polemizovateľný výpočet, ale tvárme sa chvíľu, že je to tak.

Ego a duša. Toto by bolo ešte jednoduchšie kategorizovanie. Sme skrátka dušou, ktorá je súčasťou celého univerza, je to náš (nazvime to trebárs aj tak) božský základ, iskra, nejaké energetické prepojenie na ten raj, z ktorého Eva a Adam odišli za poznaním. Za kamaráta máme naše jedinečné ego. Dosť sa ho snažíme riešiť, pretože pravdou je, že prevzalo nad nami moc a že je to dobrý generál, to asi nemusím nikomu hovoriť. Navyše je to sakra dobrý herec, Oskar je to, veru. Ale zas to nie je o tom, aby sme to ego niekam posielali, hoci aj to treba, ako mi nedávno povedal istý pán – pošli ego do ružového vesmíru. Tak áno, občas treba, ak veľmi vystrkuje rožky. Ale uvedomujete si, že vlastne sme ho nedostali pre nič za nič a že má svoj význam v našom živote? Že bez neho by sme boli skoro ako jedno obrovské kolektívne vedomie? Teraz sme takí pestrofarební.

Myslím si, že pestrofarebnosť je potrebná, lebo nás robí originálnymi. Sme akí sme a našou úlohou nie je ego zrušiť, potlačiť, nie. Máme sa s ním naučiť žiť a dostať ho do rovnováhy. Ukázať mu, kto v nás nesie nohavice, kto je krkom a kto hlavou. Ego je úžasný pokušiteľ, je to narcis v nás, diablik ale občas aj anjel. Bez neho by sme neboli my. Dáva nám pocit uvedomenia si seba samého a to je naozaj dosť potrebné. Pochopiť v sebe, že harmónia a rovnováha je o tom, dostať do súladu ego s dušou, ktorá má mierne na vrch. Má prednosť.

Duša, ktorá je zložená z jemnej pavučiny krásnej láskavej a trblietavej energie, lásky, príjemných pocitov, vnímaní, zázrakov... Bez nej by sme boli strašní sebci. Duša nám dáva krídla, ukazuje cesty, nemá strach, usmieva sa. Ako sa k nej správame? Ako sa správame sami k sebe? Lebo MY – JA – TY – to je naozaj telo, v ktorom je srdce čo miluje, ego čo chce a duša, čo vie lietať, ak ju teda pustíme a neudelili sme jej žalár vo vnútornej veži.

Narážam na akési prebúdzanie sa ľudí, na to, ako duše začínajú rozťahovať krídla a skúšajú lietať, nemotorne, ale predsa. To je fantastické, klub nás „vyšinutých“ (ale ako krásne a nádherne a taaaaak) sa rozširuje!

Moja duša začala tento proces dávno pradávno, najskôr som pre ňu postavila základy, teraz má voľný a hlavne široký výbeh... Ego sa v celom tom procese, hlavne po odblokoch tvári, že je v pohode, ale zvykne mi občas strpčiť život, kedy celkom neviem, čo s ním. Ale všetko sa dá, zázraky konáme v sebe. Chvalabohu.

Viem, že všetko so všetkým súvisí a náhody neexistujú. Že v živote stretneme akýmkoľvek spôsobom len tých, ktorých musíme, lebo naša duša si to vybrala. Ego to ale nevie a tak nás trápi. Našou úlohou je to dať do súvisu a momentálne som so sebou celkom spokojná, lebo všetko to, čo som už dávno vedela, pokúšala začleniť do svojho života nielen ako teóriu ale ako každodennú prax, sa začína plniť. Mohla by som napísať, že ešte bojujem s egom, ale to by nebola pravda. Nebojujem, nemám dôvod s ním bojovať. Naučila som sa, ako sa s ním dá žiť v súlade s dušou. Filozofujem, čo?

No je to tak. Boj – nepomôže. POCHOPENIE a ODOVZDANIE, to je riešenie. Prijatie a otvorenie sa...

Snažím sa svoje ego pochopiť, odovzdať jeho bôle, strach, rožkaté nápady Univerzu. Vysvetľujem mu, ako to so mnou a tou mojou dušou je. Že vlastne nie sme ego a duša, ale som JA. Minca, ktorá má dve strany. A až keď sa toto moje telo na popol obráti, potom bude len duša... No vždy to budem JA. Tá, ktoré je teraz tu, kde je. Ktorá je človekom so všetkým, čo k tomu patrí. Ktorá ale vie, pretože si jej duša spomína. Chápe. Rozumie. Občas je smutná, občas je veselá, ale je rada, že JE.

Viete, niekedy naozaj musíte prejsť peklom, aby ste pochopili, kde je nebo.

Vedela som egom, dušou, vedela som už naozaj dávno, ako to všetko má fungovať, ako to prebieha, aké sú pravidlá. VEDELA. Ale nedokázala som to úplne realizovať z večera do rána. Nič sa nedeje náhodne a všetko má svoju postupnosť. Postupne som naberala skúsenosti, lekcie, prežívania, bôle, pocity, že toto už určite nerozchodím a tamto ma duševne zabije, že ono ma zas vynesie niekam do výšav a nebudem sa vedieť vrátiť späť. ALE – som tu, som celá, pochopila som samu seba, došlo mi to z tej kôry mozgovej aj do iných sfér mojich vlastných energií a ďakujem za to. Už nevysvetľujem. Už ŽIJEM.

V súlade so všetkým, čo viem, čo cítim, čo prežívam, s čím sa musím vysporiadať, odovzdávam ako jedna bytosť, jedna minca a jedno vnímanie Univerzu -

  • Svoje očakávania.
  • Svoje strachy.
  • Svoje bloky.
  • Svoju minulosť, ktorá ma bolela.
  • Svoje bolesti, keď som bola inými ranená.
  • Svoj hnev, keď som sa ventilovala.
  • Svoju tvrdohlavosť, keď som búchala hlavou o múr.

Prijímam.

  • Životné lekcie (vybrala som si ich, nemôžem na ne nadávať).
  • Sny, ktoré ma podržia, keď ma všetci opustia.
  • Duchovných sprievodcov, ktorí prichádzajú.
  • Ducha Marcela – dúfam, že sa vrátil, chýba mi. Zvláštne, že človeku môže chýbať aj takáto energia, ale pre niečo sa to deje – tak to teda PRIJÍMAM!!!

Na záver  - otváranie.

  • Otváram sa tomu, aby sa moja duša mohla prejaviť taká, aká je, bez obmedzení, s pochopením a prijatím samej seba.
  • Otváram sa všetkým cestám, ktoré v živote musím prejsť.
  • Otváram sa tomu, aby sa duša s egom a telom zharmonizovali podľa ich zámeru, nie môjho chcenia a aby to bolo príjemné bývanie.
  • Otváram sa všetkým tým, ktorí do môjho života majú vstúpiť, chcem ich prijať s láskou, chcem s nimi spoločne zdieľať univerzálnu energiu, pohodu a harmóniu.
  • Otváram sa všetkým darom, ktoré sú pre mňa pripravené a ktoré zvládnem v súlade s potrebami duše.
  • Otváram sa všetkým skúsenostiam, prežívaniu a duchovnému vnímaniu nech už je to v akejkoľvek sfére.

Prajem vám všetkým, ale aj tým, ktorých mám konkrétne na mysli (moje krásne dušičky), aby ste dokázali v sebe nájsť silu oslobodiť sa od vlastných strachov, obáv, aby ste ego a dušu stmelili, pochopili zámery duše, ktorá to celé začala a ktorá nekončí, lebo ona je VEČNÁ... A s ňou sme veční aj my. Ak nám to nevyšlo teraz, tak v budúcom živote to môže byť to pravé kokosové. A kto sa teraz bojí, tak nech nejde do lesa... Vnímam okolo seba ale aj pri tých, ktorí mi píšete - ľudské bloky strachu. U niekoho viac, u iného menej. Niektorým pomôcť viem, iným zas nie.

Nie tak dávno som zažila niečo úžasné. Duchovné energetické vnímanie plné krásnej lásky, farebnú sladkú dušu, z ktorej sa mi točila hlava. Ten krátky čas bol pre mňa POŽEHNANÍM a ja za to ďakujem anjelovi, čo si v sebe nesie to, čo nesie. On vie... Neviem, či to požehnanie ešte ostane alebo odíde, ale odovzdávam to Univerzu. Všetci máme svoju cestu. Odovzdávam svoju snahu vyriešiť to... Už to nie je v mojich rukách.

Odovzdávam svoju snahu pomáhať iným do rúk UNIVERZA... Už nebudem. Nebudem sa snažiť. Skrátka pomoc dám tam, kam mám a prijmem odtiaľ, odkiaľ príde. Viem, kam mám ísť a tam pôjdem. Poslúchnem volanie duše a usmievam sa, lebo moje cesty sa otvárajú. Tento rok to bude v mojom prípade o odovzdávaní, prijímaní a otváraní. 

Čítala som taký citát: Venuj sa tým, ktorí Ťa potrebujú a nevnucuj sa tým, ktorým nechýbaš.

Nuž, prečo nie... Chcem sa venovať tým, ktorí ma potrebujú a nebudem riešiť tých, ktorým nechýbam a ktorí ma len využili (či chceli)... No ďakujem aj za túto skúsenosť. Posunula ma ďalej. 

Nech aj vám sa splní to, čo je v zámere vašej duše...

S láskou a svetlom 

 
 


Posledné fotografie



Facebook

Messanger



Archív

Kalendár
<< december >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31            


Štatistiky

Online: 4
Celkom: 377048
Mesiac: 11511
Deň: 321