Choď na obsah Choď na menu
 


Minulé životy

 Už dlhší čas mi hlavou víria myšlienky na minulé životy. Približne rok som hľadala a čakala na niekoho, kto by mi vedel povedať, čím som  bola. Ale vyvŕbilo sa to inak.  Z určitého dôvodu, pre mňa zatiaľ neznámeho, mi je odopreté vedieť, čo a ako. Skúšala som pátrať, prečo je to tak a čo to som sa dozvedela, ale to si nechám pre seba, je to vcelku dosť osobné.  No na druhej strane mi toto hľadanie niečo dalo, niekam posunulo. Okrem zdravej dávky skepticizmu som získala novú skúsenosť, poznatok a niečo, čo sa naozaj radí medzi nebo a Zem. Pretože minulé životy nech sa snažíme akokoľvek, vždy budú patriť medzi veci, o ktorých nemôžeme tvrdiť, že je to stopercentne tak.

Pýtala som sa ľudí, čo si o tom myslia. Odpovede sa líšia. Niektorí veria, že reinkarnácia je vec istá, ďalší, že je to hlúposť, že keď zomrieme, nič iné už nie je. Len červíky. A potom posledná skupina. Ľudia, ktorí sa tým nezaoberajú, nemajú na to vyhranený názor z rôznych príčin. Buď preto, lebo to pre nich nie je podstatné alebo jednoducho preto, lebo sa nevedia rozhodnúť, na ktorú stranu barikády preskočiť. Nie sú si istí ani jednou z odpovedí áno či nie.

Keď som tak trocha pátrala, dozvedela som sa, že o minulých životoch sa dá zistiť pomocou niekoľkých metód. Snáď najznámejšou a podľa mňa aj vcelku najprijateľnejšou a najdôveryhodnejšou je regresná hypnóza. Osobne nepoznám nikoho, kto by si to vyskúšal, ale sprostredkovane áno. Mám zatiaľ strach z hypnózy, ale čo človek vie.

Hypnóza ako taká je považovaná za súčasť modernej medicíny. Neviem, či za bežnú alebo výnimočnú, ale určite každý z nás vieme o tom, že je a že by na jej vykonávanie mali mať ľudia naozaj odborné znalosti. Poznáte knihu od Raymonda A. Moodyho Život po živote? Čítala som ju už naozaj veľmi dávno. Jej autor v nej píše o reálnych zážitkoch ľudí, ktorí sa stali aktérmi toho, že existuje život po živote. Niečo mimo nášho tela. O duši človeka. Neskôr som čítala knihu od Briana L. Weissa - Mnoho majstrov, mnoho životov. Tá kniha mi dlhší čas nedala spávať a dokonca som si z nej opisovala celé state. Píše sa v nej o lekárovi s psychiatrickou praxou, ktorý v snahe pomôcť svojej pacientke, keď iné spôsoby liečby zlyhali pristúpi k poslednému kroku . Hypnóza. Hovorí sa, že v minulosti často tkvie náš problém, nuž regresia (návrat) bola vhodným riešením. Ale namiesto toho, aby sa pacientka vrátila do detstva, lekár zistil, že putuje niekde inde. V minulých životoch. Nakoniec celá kniha bola vlastne o tom, že vďaka tejto regresnej hypnóze svoje odkazy nám pozemšťanom odkazovali Majstri, sídliaci bohvie kde.

Podvedomie. Máme ho, nesnažte sa ma presvedčiť že nie, lebo o podvedomí nepochybuje ani medicína. No a v podvedomí máme často uložené veci, o ktorých nemáme ani potuchy, niečo, čo sme zabudli úmyselne, neúmyselne, niečo, čo je tam a z času na čas nás prekvapí. Idem na to trocha zoširoka, ale potrebujem vás previesť, pretože toto má širšie súvislosti. Nemôžem hovoriť za iných, tak sa budem opierať o moje skúsenosti. Čo najviac. Keď si tak spätne premietnem svoj život, po rôznych skúsenostiach a znalostiach musím skonštatovať, že ma v živote vždy priťahovali veci, o ktorých som nemala ani potuchy, no  priťahovali ma oveľa viac ako čokoľvek iné. Okultizmus, čarodejníctvo, kamene, posmrtné životy, anjeli, karty, draci, skrátka spiritualita. Prečo? Môžete oponovať, že tajomné vždy ľudí priťahovalo. Netvrdím, že nie. Ale až do takej miery, že boli ochotní uveriť, že to naozaj je? Položila by som základnú otázku. Prečo? Moja odpoveď by bola - podvedomie. Je to taký náš archív spomienok.  Odrazu máte pocit deja vu, koľkokrát sa vám to prihodilo? Žeby len nejaké chemické reakcie našej DNA? Šoky premietnuté do obrazov? A čo tak reálne spomienky? Nuž, ako som písala v úvode, trocha skepticizmu neuškodí, ale povedala by som, že v oboch smeroch. Nič nie je len čierne či biele. Rôzne nevysvetliteľné pocity, ktoré si logicky nevieme vysvetliť. Ten človek je nám sympatický, ten nie, ten nám "vonia", iný nám dvíha žalúdok. Uvažovali ste nad tým, prečo to tak je a prečo sa hovorí, že prvý inštinkt býva zvyčajne ten správny? Už som sa takto popálila niekoľkokrát. Keď som spoznala človeka a niečo mi na ňom nesedelo a bol mi nesympatický od samého začiatku. No potom som logicky nelogicky dostala výčitky svedomia, že odsudzujem človeka dopredu a nič o ňom neviem. A že každému treba dať šancu. Hej, dala som šancu, aby som potom zistila, že keby som sa bola držala prvého čo ma napadlo, mohla som sa vyhnúť mnohým nepríjemným situáciám. Tak čo nás ovplyvňuje pri prvotnom stretnutí? Logika to asi nebude. Podvedomie, vážení. Možno empatia, feromóny, chémia... Hormóny? Zvaľme to na čo len chceme, aj tak osobne ostávam presvedčená, že naša intuícia je úzko prepojená s podvedomím a ako prvá nás varuje. Lenže my nie, my si to musíme vysvetliť rozumom. Ha, šak čo nevidím, nie je? Napadla ma známa veta z filmu Dedičství... "Já sem vaši p...u taky nevidel a veřím, že ji máte." Naozaj musíme veriť len tomu, čo sme zažili alebo videli, cítili? Päť zmyslov, nie. Šesť. Inštinkt, o ktorom sa veľa hovorí, no neprikladá význam a pritom je to niečo, čo nás naozaj nechce oklamať.

Takže sa vrátim ku knihe Mnoho majstrov, mnoho životov. Teraz uvažujem, prečo ma tá kniha tak fascinovala?  Prečo som mala pocit, že je to niečo, čo hovorí aj za mňa, že toto je to, čo som hľadala, ale nikdy som sa na to radšej nepýtala? Odpovede na nepoložené otázky. Možno ma nie všetky uspokojili, ale bolo to prvé, čo ma v hĺbke samotnej utvrdilo, že NIEČO na tom je.

Ak sa dá vedecky dokázať, že regresná hypnóza naozaj umožňuje ľuďom nahliadnuť do minulých životov, je to vari dôkaz, že minulé životy skutočne existujú?

Mgr. Andrea Bellayová, ( http://www.hypnoterapia.sk ) ktorá sa regresnou hypnózou zaoberá hovorí:"Všetky naše spomienky a zážitky sa ukladajú do obrovskej zásobárne, ktorú najčastejšie nazývame podvedomím. Pre ľudí, ktorí sú založení viac duchovne, je omnoho bližšia koncepcia Akašických záznamov. Tie sú opisované ako kompletný univerzálny zápis každej myšlienky, skutku, činnosti alebo pocitu, ktoré sa kedy stali. Existujú vo forme istých éterických vibrácii, ktoré sú niekedy označované ako kolektívne podvedomie (túto myšlienku možno nájsť napríklad u Junga) a sú nám kedykoľvek prístupné v zmenenom stave vedomia. Pre iných je bližšie pomenovanie Vyššie Ja, Atman alebo Duša - spirituálna, duchovná, nemateriálna časť ľudských bytostí, ktorá je považovaná za nesmrteľnú. Ľuďom založeným viac vedecky je bližšia myšlienka existencie tzv. genetickej pamäte. Všetky spomienky nás a našich predkov sú zakódované do štruktúry našej DNA. Pri použití regresnej hypnoterapie vstupujeme do týchto genetických záznamov a znovu prežívame svoje spomienky.Pre niektorých ľudí je návrat do minulých životov čírou fantáziou, ale aj u týchto ľudí môže regresná hypnoterapia fungovať a pomôcť im zbaviť sa mnohých inak neliečiteľných problémov. "

Nuž, toľko z citácie.

Túžba odhaliť našu neznámu, tajomnú minulosť sa dá okrem hypnózy zistiť aj inými spôsobmi. Možno menej priamymi, ale aj menej zaťažujúcimi. Počula som, že ľudia, ktorí sa zaoberajú reiki, jednou z liečebných energií, majú takúto možnosť. Ak som to ale správne pochopila, sú to už "reikisti" na vyššej úrovni. Nechápem síce celkom ten princíp, zrejme to funguje na treťom oku a aure človeka. Nech je ako chce, dokážu to. Rada by som to popísala bližšie, ale sú veci, o ktorých sa zrejme ani bližšie dozvedieť nedá. No a potom sú to výpočty podľa dátumov narodenia. Osobne poznám niekoho, kto to takto dokáže a už som sa tešila, že poodhalím závoj tej svojej minulosti, no bolo mi teda riadne zaplesnuté pred nosom... :o) Známy sa dotyčnej osoby opýtal, ako si môže byť istá, že mu vypočíta tú jeho minulosť, keď v tento deň sa predsa narodilo tak veľa ľudí. Len sa uškrnula a odpovedala paradoxne MNE: "Vysvetli mu prosím, že sú veci, ktoré sa nedajú vysvetliť, ale že sú, aj pri kartách to tak funguje..." Nuž, pravdou je, že sa to naozaj nedá vysvetliť, ale presne viem, ako to myslela. Fakt neviem ako to definovať, aby to nevyznelo ako sci-fi. Ale všetci hádam uznáte, že na svete existujú ENERGIE. Tie sa uprieť nedajú. Veď máme aj energetické závody... Ehm. Naozaj to môžem porovnať len s kartami. Keď niekomu vykladám karty alebo riešim duchovnú numerológiu, presne viem, že ide o daného človeka a nie niekoho iného, také astrálne napojenie alebo akoby som to nazvala. Keby mi o tom niekto povedal pred nejakým časom, bolo by to pre mňa síce zaujímavé, ale vždy by to patrilo len do sféry - jasné, šak si porozprááávaj... Lenže zažila som pri výklade astrálne napojenia, kde som to zlé prebrala na seba a potom mala čo robiť, aby som sa toho zbavila. Takže netuším princíp ako TO FUNGUJE, no nepopieram niečo, čo zažívam. Neriešim, len akceptujem.

Ďalším spôsobom sú karty. Ujo internet mi povedal, že vraj vďaka Tarotu. Hm, tarot mám, pracujem s ním, ale zatiaľ som na to neprišla, ako si vyložiť svoje minulé životy. Možno je to tým, že som sa o to ani nepokúšala. Možno raz skúsim, ale za výsledok neručím. Pre mňa sú karty energiou smerom dopredu, nie dozadu, aj keď blízka minulosť sa ukáže, pretože nás stále ovplyvňuje. Ak sa nemýlim, ostávajú už len kyvadlá, možno aj kryštálové gule. Kyvadlo mám, celkom ma poslúcha, tiež ma ale nenapadlo sa ho ešte pýtať, čím som bola... Na záver vymenovania metód snáď len rôzne "zaručené" on-line výpočty, podľa ktorých som bola raz nejaký duchovný učiteľ a podľa iného výpočtu prostitútka v Rakúsku z roku 1100. Dobre som sa zasmiala, dúfam, že som si to aspoň užila a že som dodržiavala všetky dostupné prostriedky bezpečného sexu. :o)  Ako mi ale povedal istý človek, v roku 1100 ešte neexistoval bezpečný sex. Jasné, veď som ho zaviedla ja, ukázala som osvetu v najstaršom remesle... (haluz). A on mi odvtedy hovorí tak familiárne, že osvietená .... Toto je fakt haluz, radím to do kategórie zábavy a nie aspoň ako tak seriózneho spôsobu.

Týmto uzatváram bod zisťovania minulých životov. Teraz by som sa rada pozrela na zúbok tomu, ako tie naše minulé životy vôbec fungujú.

Nuž, nech tak nad tým špekulujem ako chcem, nemôžem vám tu hodiť všetky múdre Hinduistické posvätné texty - Védy. Sú to v podstate najstaršie náboženské texty a v preklade znamenajú niečo ako vedenie, znalosť. Takže. Védy v podstate vychádzajú z toho, (hádam to fakt nepopletiem), že duše, čisté duše, (ešte síce neviem, ako vznikli) sú hravé a hlavne VEDOMÉ. Existujú v transcendentálnej ríši, odkiaľ je možné prejsť do hmotnej ríše, kde je energia NEVEDOMÁ. Inými slovami, kým sa staneme súčasťou tohto hmotného života, ktorý je dočasný a podlieha zmenám a kolobehu ako je vznik, rast, choroba, staroba, smrť, sme v stave vedomej energie, kde je všetko čisté, jasné, hravé. Vraví sa, že nie každá duša sa stáva súčasťou hmotného sveta, ale keď sa už rozhodne, čaká ju naozaj dlhá cesta reinkarnáciami. A tu začínajú problémy v tom, že my sme naviazaní na krásu spojenú s hmotou, ktorá je dočasná a tým pádom pre nás predstavuje trápenie. To, akí ale sme v podstate ostáva nezmenené. Teda každý z nás je v jadre tou základnou hravou, čistou, vedomou dušou, no vstupom do tohto sveta sa naše prapôvodné vlastnosti prekryjú nevedomou hmotou. Niečo ako nánosy alebo čo. A tak sa nejako dopracujeme k tomu, že začína naša púť týmto životom a vzniká karma, ktorú so sebou nesieme a čistíme či priťažujeme. Teda všetci začíname ako neutrál, je pre nás zábavné sa niečo nové naučiť, spoznať, prežiť a na to potrebuje hmotné telá. V sanskrite sa tejto hmote hovorí GU. No a keď už sme raz v GU, stotožníme sa s telom a v podstate začíname s nevedomím, laicky povedané. Teda sme presvedčení, že SME telo. Podľa véd sa duša môže reinkarnovať aj do zvieracej podoby, v podstate mne to vychádza tak, že začíname ako zvieratá, kde sa potrebujeme naučiť tým základným inštinktom, ako je jedenie, spánok, obrana a rozmnožovanie. Akurát ten vývoj nie je v telesnej stavbe ale duchovnej. Zvieratá vraj netvoria karmu, to preto, lebo sa riadia inštinktom, neriešia veci na dobré a zlé. Teda ak už sme ľudia, čo si myslím, že nie je nutné, že VŠETCI začíname ako zvieratá, tak začíname vnímať nielen inštinkty, ale aj rozum, dobro a zlo, slobodnú vôľu. Časom sa to delí na nové a staré duše. Noví sa viac zaoberajú hmotou, staré sa tešia na koniec, lebo duchovne sú vyspelejšie a vnútorne cítia, že toto nie je to, kde by chceli byť. Vraj je možné ísť smerom dopredu ale aj dozadu. Alebo sa vrátiť k zvieratám, ak sa máme niečo naučiť z ich života.

No a tu nachádzame nový pojem DÉVY. Ak tomu správne rozumiem, sú to jemné energetické telá, duše, ktoré sa učia byť pomocníkmi Bohu alebo Otcovi. Mohli by sme ich prirovnať aj k anjelom. Sú niekde medzi hmotným a transcendentálnym svetom a ich úlohou je previesť nás týmito životmi. Skrátka sú ako naši zapisovatelia, ak prechádzame životmi, dokážu nám spočítať to dobré a aj to zlé. Ako? Nuž, ja tomu hovorím životné križovatky a že náhody neexistujú. Skrátka budeme takpovediac zasadení a okolo nás dévy vytvoria vhodnú kulisu s príslušným počtom a typom ľudí, ktorých potrebujeme k svojmu učeniu alebo očisteniu karmy. Potiaľto nemáme slobodnú vôľu, čo nás čaká, to nás naozaj neminie,no zvyšok je už čisto v našich rukách. Aj keď vraj je možné karmu odmietnuť, neviem síce ako, ale zbytočne, vráti sa nám to v ďalšom živote. V podstate, nám sa pri reinkarnácii premazala pamäť, nevieme s kým kde a čo a ako sme urobili či neurobili, ale anjeli či dévovia nám to neúprosne pripomenú im vlastným spôsobom, o ktorom si my naivne myslíme, že sú to náhody alebo sakra sviňa život. Na doplnenie, dočítala som sa, že Dévy sú duše, ktoré sa dévami môžu stať rovno zo štartovacej línie alebo z človeka, keď si prežili to, čo si prežiť mali.

Karmu si v podstate tvoríme tým ako myslíme, hovoríme a konáme. Toto rozvíjať nejako netreba. Aj keď skutky sú zrejme najmenej zvrátiteľné, čo už raz urobíme, už tak ostane. A postupne sme sa dopracovali k smrti a reinkarnácii, ale kým sa opäť staneme súčasťou GU, musíme prejsť  to, kde sme robili chyby, čo bolo dobré, čo sme sa naučili a tak podobne. Nie trest boží, ale učenie sa a vyhodnotenie, na čom treba pracovať. Lenže samozrejme, keď už vieme, že pôjdeme do ďalšieho života, vraj si vyberieme alebo bude nám pridelená rodina, naše genetické podmienky ako je telo, choroby a podobne, vieme, kam sa máme v tomto živote dostať a bude na nás, či to dokážeme a ako. Anjeli nám dajú počas putovania pocítiť naozaj všetko, čo musíme prežiť. Takže tak.

Toľko v stručnosti k védam a ich učeniu. V podstate existujú aj iné teórie o tom, ako to môže fungovať, ale podľa mňa sa všetky zhodujú v tom základom - samotnej podstate a líšia v maličkostiach ako je napríklad to, či je možné sa reinkarnovať do zvieraťa alebo nie, či sme po smrti súdení alebo sa len učíme, či máme možnosť si vybrať ako ďalej alebo jednoducho musíme ísť. Je dobré sa na veľa vecí pýtať, čítať, študovať. Ale aj ja mám na to len SVOJ SUBJEKTÍVNY pohľad, teda nič, čo sa môže brať ako jediná pravda.

Pri skúmaní informácii o minulých životoch som narazila na jednu zaujímavú otázku. Dajme tomu, že voľakedy niekde za časovými horami a dolami ste mali do činenia napríklad s čiernou mágiou. Automaticky sa vaša karma zaťažila negatívnou energiou a ťahá sa to s vami, kým to neodčiníte. Ale - tu vstupuje do hry kniha od Doren Virtue Pozemskí anjeli, kde sa píše, že na tomto svete sú ľudia, ktorých duša pochádza z iných dimenzií. Naozaj to tu už nemôžem rozpisovať, bližšie info nájdete v časti Pozemskí anjeli. Takže - ak sa dajme tomu anjel rozhodol, že bude INKARNOVANÝ, pretože vo väčšine prípadov ide o jeho prvý život, aj keď niektorí prežijú viac, teda sú reinkarnovaní, ako môže mať napríklad takýto pozemský anjel zlú karmu z minulých životov? Postrádala som v tom nejakú logiku. Po menšom pátraní som sa dozvedela teóriu, ktorá mi zmysel už dávala. V podstate ide o to, že duša sa vyvíja, rastie svoj spirituálny život, až kým nie je potrebné, aby sa musela vracať do hmotného sveta. Teda ostáva v transcendentálnom živote. To korešponduje aj s učením Véd.  No a anjeli sa tiež nejakým spôsobom vyvíjajú a učia sa, hlavne ako pomáhať Otcovi. A teraz späť k vymyslenému príbehu. Ste reinkarnovanou dušou, čo fakt urobila niečo zlé, no postupne si to odčinila až sa vypracovala hodne vysoko a dajme tomu sa stala anjelom. Už nemusíte ísť do hmotného sveta, možno aj nejaký čas strávite inde... Ale potom pocítite, že máte na Zemi poslanie, že ľudia potrebujú pomoc a dobrovoľne sa rozhodnete, že sa tu vrátite. Ale ak som to celé dobre pochopila, už nie preto aby ste čokoľvek odčinili, ale aby ste pomáhali. Aj keď to neznamená, že ako pozemský anjel - teda človek, nemáte svoje minulé životy. Uf. Komplikované? Ale pre mňa to už jasnejšie teda naozaj bolo.

V podstate je naozaj jedno, akej teórii sa rozhodnete veriť, ak sa už vôbec rozhodnete niečomu veriť. Je veľmi veľa vecí medzi nebom a Zemou, na ktoré neexistuje logické vysvetlenie  - ale možno to vysvetlenie logiku má, len my ju skrátka nedokážeme pochopiť. Kto povedal, že musíme všetko chápať hneď? Voľakedy boli ľudia 100 % presvedčení o tom, že Zem je len doska a aj tak sa všetko točí len okolo nás.Momentálne mi do očí udrelo jedno obrovské kolektívne ego... A potom zistenie, že to tak nie je. Ako môžeme vedieť, čo zistíme a pochopíme, keď sa vyvíjame? Učíme sa stále, spoznávame nové a nové veci...

Túžba spoznať našu minulosť je logická, no aj keď som na samom začiatku bola mierne ofučaná na všetkých, ktorí mi diplomatickým spôsobom vraveli - NIE, bolo to pre mňa presne to pravé. Pochopila som, že celý tento úžasný životný kolobeh duší, na ktorý ja verím, aj keď presne povedať neviem ako funguje a aké má názvy, je tak dokonalý v tejto životnej navonok nedokonalej schéme. Môžete si pomôcť regresnou terapiou, výpočtami, kartami, aby ste sa utvrdili v tom či onom, aby ste pochopili, prečo vám niekto "pije" krv, prečo vás fascinujú niektoré krajiny, prečo, prečo a prečo... Naozaj to môže pomôcť utvrdiť sa v tom a nájsť pre nás ten "rukolapný" dôkaz, ktorý náš mozog vždy vyžaduje. Lenže pravda je inde. Ak sa dostanete v živote do situácii, kedy "zhora" rozhodnú, že je čas, aby ste si na niečo spomenuli, dozviete sa o tom aj tak. Bez všetkých snáh a hľadaní. Ale ak sa to dozvedieť nemáte, skrátka sa to nedozviete. Mne moje úporné hľadanie nakoniec predsa len pootvorilo cestu do minulosti. Nikoho a nič som k tomu nepotrebovala a ani som sa nedozvedela kedy a kde som žila. No prinútilo ma to skepticky sa v tom vŕtať a odrazu mi docvakli niektoré súvislosti, ktoré sa pri tom hľadaní objavili a navonok nedávali žiadnu súvislosť. Ako keby niekto predo mnou otvoril obrovskú knihu emócií a prelistoval v nej pár častí späť. Len záblesky pocitov... A poznanie. Moje. Neviem, naozaj neviem, kedy a kde som žila, ale sú mi už jasné oblasti a mnohé prečo mi zas dáva zmysel.

Ale ten  podstatný význam naozaj nie je o minulých životoch. Je o prítomnosti, keď si formujeme svoju budúcnosť. Ak by sme presne vedeli, ČO sme vyviedli, mohlo by nás to pohltiť tak, že by sme zabudli žiť naplno. Niekomu to pomôže, inému nie. Čítala som dokonca o tom, ako Anjeli dokážu premazať pamäť, ak prídete na niečo, čo by ste naozaj vedieť nemali, lebo inak životné lekcie nemajú žiadnu cenu. Prišli sme sa tu učiť, zdokonaľovať a rásť. Nie v hmote, ale duchu. Psyché... Krásna, nádherná a krehká. No súčasne silná a vynaliezavá.

Nech je ako chce, najistejšie asi naozaj budú tie on-line výpočty, pri ktorých sa človek aspoň dobre pobaví a s pokojným svedomím toto poznanie môže zahodiť za hlavu...:o)

P.S. Nezabudnite, že celý tento článok je môj osobný subjektívny pohľad. 

(12.01.2010)

 
 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< jún >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  


Štatistiky

Online: 4
Celkom: 328025
Mesiac: 10673
Deň: 320