Choď na obsah Choď na menu
 


Mágia života

Napísať tento článok pre mňa bude dosť náročné. Nie som si istá, či existujú slová, ktorými by som popísala to, čo viem, čo cítim. Podať to tak, aby ste pochopili, kde je mágia života každého z nás.

V hlave mám jasno, vysvetlenie však bude náročnejšie. Pokúsim sa to dať súvislo do éteru.

Keby som mala spraviť rešerš vlastnej tvorby, vlastného ezoterického života, činov, skutkov, myšlienok, povedala by som, že ezoterika je so mnou odjakživa. Len chvíľu trvalo, kým som ju vzala na milosť nielen rozumom, srdcom a našla som silu prestať sa brániť. Raz skrátka prišiel čas, kedy som si povedala, že sa nebudem báť toho čo v sebe cítim a keď to bez problémov zvláda moja kamarátka, tak to zvládnem aj ja. Jednoduché. A tak vznikla moja stránka (bývalá), kedy som nechcela od duchovného života nič iné, len zo seba dostať všetko to, čo pod povrchom bublalo a žiadalo sa von. Bola som ako Alenka v ríši zázrakov a nesmelo som sa pustila do objavovania neznámeho, do učenia nového.

Postupom času som prichádzala na to, že to, o čom som si myslela, že mne sa nemôže prihodiť, že zrejme nie som tak nadaná ako niekto iný, sa mi predsa len pritrafilo. Že možno nie som vyvolená, ale možno tam niekam kráčam. Do VIP... Rýchlo mi ale došlo, že aj keď idem správnou cestou, nekráčam do duchovnej smotánky. Že také niečo ako VIP anjelská lóža neexistuje. Vedela som, že to, čo viem ja, vedia aj ostatní. Že všetkým je brána k duchovnu otvorená, každý z nás dostal pozvánku, otázne je, či tam chce ísť alebo nie.

Vravela som si, že ak moje pocity, skúsenosti pomôžu na stránke čo i len jednému človeku, budem šťastná. Napĺňal ma pocit, že nepriamo pomáham... Kým som sa nazdala, odrazu som bola učiteľ. Už som nebola tá, čo sa len pýtala, bola som tá, čo  vysvetľovala. Som rada, že ľudia, s ktorými som v tejto oblasti prišla do kontaktu našli svoju cestu a sú úžasní. Snažila som vždy vysvetliť, že sme originál. Nemusíme sa podobať na iných, nemusíme byť ako iní. Každý sme jedinečný. Všetkým mojim duchovným dušičkám zároveň ďakujem za to, že svojim spôsobom učili aj oni mňa. Vždy ide o vzájomný proces.

Ako čas plynul, zistila som, že bojovať v ezoterike proti sebe samému sa nedá. Vyčerpala som sa na tom, že som paradoxne nedocenila vlastnú originalitu, nepochopila vždy to, čo sa po mne zhora chcelo. Bola som tvrdohlavá ako stopercentný kozorožec, ktorý musí dokázať celému svetu, že sa nahor dostane cestami, ktoré musia byť zaručene najťažšie.

Ďakujem krídlatým za to, že vďaka nim som nakoniec našla silu prestať bojovať sama so sebou a so všetkými a konečne som nielen rozumom pochopila, ale aj do srdca a duše si zapísala, že isté veci sa „znásilniť“ nedajú. Že som aká som a že som v podstate na seba pyšná. Nie namyslene ale tak spokojne. Dala som anjelom sľub, sľub, na ktorý možno nemyslím každý deň, ale sľub, ktorý dodržiavam každú jednu sekundu. Nedá sa inak. Bol to sľub, vďaka ktorému som našla tú strednú zlatú cestu a odvtedy je cesta v ezoterike oveľa oveľa ľahšia. Nie jednoduchá, ale nemusím sa plahočiť, len aby som niečo niekomu dokázala. A cesta životom s ezoterikou ako vetrom čo ma poháňal vpred alebo len tak ošľahal sa stal reálnou realitou. Popísala som na stránku či už minulú alebo terajšiu množstvo vecí. Často to boli vety, ktoré neskôr dostali svoj zmysel. Vždy som bola asi najviac prekvapená pravdivosťou mojich tvrdení zrejme ja sama. Napriek všetkému vedeniu som sa čudovala, AKO som toto preboha mohla vtedy vedieť. Nuž, teraz to už viem.

Ak si spomínate, jednou z mojich filozofií je tvrdenie, že náhody neexistujú. Nikto ma to neučil, nevedela som o žiadnych takýchto teóriách, a predsa som o tomto svojom výroku bola presvedčená a stále som. Nejde o kategorické a dogmatické tvrdenie. Dá sa s tým krásne pohrať, pochopiť vďaka tomu veľa vecí v svojom živote, jeho logiku a postupnosť. U mňa to bol aj fakt, že som na niečo prišla a potom našla literatúru, ktorá potvrdila, že uvažujem dobre. Často sa smejem, že ezoterické knihy pre mňa nie sú niečím novým. Je to akoby som si vytiahla dávno prečítanú literatúru a teraz sa rozpomínala na to, čo som už čítala. V tomto prípade vedela.

Objavila som množstvo kníh, ktoré ma nadchli. Ukázali mi niečo nové, dokázali, že mnohé už poznám a poukázali na uhly pohľadu, ktoré ma nútili svoj pohľad o niečo rozšíriť, zmeniť, skrátka byť v pohybe s otvorenou mysľou. Milujem takéto čítanie. Je to keď nájdete dávno stratené obľúbené - čokoľvek.

Zákon rezonancie – starý známy zákon, akurát som nevedela, že niektoré veci čo robím spadajú pod neho. Že takto sa to volá. Alebo pozitívne myslenie, sila myšlienky, a podobne.

Ochrana pred negatívnom – moje techniky som našla opísané v knihách spisovateliek, o ktorých som ani netušila že existujú, nieto ešte píšu... Ale naučili ma aj niečo nové.

Nie som astrológ, nie som certifikovaný numerológ, nemám školu tarotu, no napriek tomu som mnohé veci intuitívne robila presne tak, ako som mala, dokonca som našla vlastnú numerológiu, vlastné výpočty a som s nimi nadmieru spokojná. Odkiaľ som toto vedela?

Moja myšlienka, keď som pochopila, že v anjelov neverím. Neverím. A aj teraz poviem, že je to tak. Neverím na ne. Skrátka VIEM, že sú. Malý rozdiel v slove, ale obrovský vo význame. VIEM znamená v mojom poňatí nepochybujem a nehľadám vysvetlenia prečo je to tak.

Naučila som sa to, lepšie povedané, zistila. Ak som mala vízie a špekulovala som nad nimi, snažila sa ich akýmsi spôsobom vysvetliť, dať im rámec pochopiteľnosti a tak trocha reálnosti a faktickosti, aby bol prijateľný aj pre iných, skončila som. Zamotávala som sa viac a viac do vlastných čo keby alebo čo ak a prečo tak a nie onak. Keď som ale neriešila, nevymýšľala a nehľadala vysvetlenie pre verejnosť či sama pre seba, nebolo treba absolútne nič. Veci sa diali samé od seba.

Svojho času, keď som s ezoterikou len koketovala ale navonok sa správala akože o nič nejde, veď sranda.... Nuž tak v tom čase (no veruže to bude cca 14 rokov dozadu) jeden môj známy mal problém. Moja dušička psychológa samozrejme zareagovala a naštvane som vyhlásila, že neexistuje, aby som ho z tých depresií nevytiahla a nedostala ho do normálu. Za každú cenu. Tvrdohlavá, darmo. Stalo sa čo sa stalo. Známy sa na mňa naviazal (nie intímne), ale boli sme ako terapeut a pacient, stále potreboval moje rady, názory, čo má urobiť tak alebo onak...Keď toho už na mňa bolo naozaj dosť a nechcela som, aby som jeho život riadila ja, odrazu prišla vízia. Neviem ako, ale s istotou som zahlásila, že dokonca roka sa prihodí to a to a že nájde svoje šťastie v láske. Ešte som stihla popísať aj navonok sa prejavujúce vlastnosti jeho budúcej partnerky. Kým som dohovorila, obaja sme boli v šoku. Ja z toho, čo to preboha trepem a on z toho, odkiaľ viem, že taká bude jeho budúcnosť. Vtedy som nemala inú možnosť, len si stáť za vlastným slovom, nakoľko sama som nevedela, prečo som nejaké proroctvo vôbec vyslovila. Tvrdohlavosť pomohla. Odmietla som nad tým špekulovať, rozmýšľať. Stále som len opakovala, že sa to tak stane a že to VIEM. Niečo pred Vianocami mi volal. Jeho prvá veta znela – Si bosorka. A potom vysypal čo sa stalo, ako našiel ženu svojich snov, že je presne taká ako som ju popísala a že všetko sedelo. Opäť sa pýtal, ako som to mohla tak presne vedieť.

Úprimne? Neviem. Absolútne netuším AKO som toto mohla vedieť niekoľko mesiacov dopredu. Ale vedela som. Zistila som, že čo sa vzťahov týka, nie všetkých, ale pri niektorých mám naozaj vízie a viem. Páru, ktorý spolu začal chodiť som po dvoch týždňoch ich vzťahu povedala, že do polroka sa vezmú. Obaja sa smiali. Somarina... Aha, o tri mesiace bola svadba.

Rovnako som videla vzťah, kde bolo jasné, že spolu budú ale aj nebudú. Nevedela som, prečo to tak vnímam. Schádzali a rozchádzali sa... Vedela som len jedno. Nevidela som  šťastný koniec. V podstate som ho nevidela vôbec. Len trápenie. Trápenie nad tým, že sú od seba a aj keď sú spolu. Nakoniec sa rozhodli a vzali sa. O dva roky sa rozviedli... Hm.

Problém je, že tieto vízie si neviem vyvolať na počkanie. Prichádzajú a odchádzajú ako chcú. Postupom času sa rozšírili aj na iné veci, nemuselo sa to týkať len partnerov v láske. Lenže aj ja som postupne už prestala hrať, že ezoterika je len hračka pre dospelých.

Preskočíme všetko čo bolo potom.

Vrátime sa k tomu, čo sa stalo včera. Opäť ma krídlatí doviedli k istej literatúre, ktorá mi otvorila nový pohľad na svet. Na ezoteriku, na zázraky.

Kvantová fyzika.

No verili by ste tomu, že sa to nakoniec dá aj vedecky vysvetliť?

Fyzika ma nebavila a ani nebaví. Napriek tomu som v istých jej zákutiach našla niečo, čo dalo akú takú odpoveď. A to som ju nehľadala. Našla si ma sama. Cez predlžený víkend som sa venovala sama sebe. Čistila som si čakry, spravila zvierací totem, uviedla do rovnováhy to, v čom som pociťovala nerovnováhu. Opäť som sa zamerala na tretie oko. Otvorila som ho tak, že ma pol dňa bolela hlava. :o) Navyše sa mi podarilo nepriamo roztočiť siedmu čakru a energia prúdila z dvoch strán, fyzicky taký pocit miernej závrate... Ale nie je to zlé. Len si človek musí zvyknúť a samozrejme nerobiť nič extrémne a nasilu – hneď a zaraz. Mala som chuť na cvičenie videnia aury. Ináč, toto je taká vážne podarená situácia, lebo raz dávno mi jeden mladý človek povedal, že podľa anjelov budem auru vidieť. Hahaha... Veeeeeeľmi by som chcela, ale furt nič. Po sľube čo som dala anjelom sa všetky moje snahy dali do poriadku a ja som skutočne nič nesilila, nikam sa neponáhľam a nechávam čas, ezoteriku plynúť tak, ako majú plynúť. Preto som cvičenie na videnie aury vzala s humorom a hravo. Cvičím kde mi napadne. A koho mám po ruke. V autobuse, vo vlaku, u lekára, len tak čumím na vlastnú ruku alebo hypnotizujem psa. Pohoda. Mávala som už dlhšie pocit, že niečo vidím, ale šak rozum zas prikvitol s vysvetlením, že to zrejme bude očný klam. Hra svetla a tieňov. Alebo niečo, čo sa dá vysvetliť, len nemám patričné vedecké vzdelanie aby som to múdro popísala. Lenže ten striebristo hmlistý biely pásik som videla. Aj teraz ho vidím, keď zaškúlim poriadne, zaujímavé, že proti svetlému pozadiu mi to ide lepšie ako proti tmavému. No, na tom nezáleží.

Skrátka takto nejak pekne vyladená na energie som sa v noci pustila do kvantovej fyziky. Čítala som Matrix energetics od Richarda Barletta. Veľmi interesantné čítanie. Tento pán vynašiel matrix energetics ako metódu, ktorá dokáže dajme tomu zázraky, aj keď v skutočnosti o zázraky nejde. Ide o niečo, čo kvantová fyzika dokáže vysvetliť. Ale ak by ste sa bez akýchkoľvek poznatkov pozreli na to, čo robí, asi by ste nevedeli, čo sa deje. Jednoducho je to večne usmievajúci sa pán (ak sa vyslovene nerehoce) a len tak priloží k človeku palec a ten dotyčný odkvecne ako hruška. Keď sa preberie, zvyčajne jeho zdravotné problémy sú fuč. Najlepšie by som to asi demonštrovala Richardovým výrokom. Prišiel k nemu pacient, ktorý mal problémy s ramenom. Niečo ako zmrznuté veľmi boľavé rameno. Pri vstupe do ordinácie sa Richard len zasmial a pacientovi oznámil, že vlastne nemá žiadne rameno. A tak sa smiali obaja, kým pacient odrazu nebol na zemi a po prebratí ho rameno nebolelo... Ale na to, aby som tu popisovala matrix energetics nie je priestor. Celkom rada by som šla na nejakú prednášku o tomto fenoméne.

Bolo už dosť neskoro v noci, čítala som na strane 123, keď som si odrazu uvedomila VŠETKO! Spojila som si v zlomku sekundy všetko čo som vedela, kedy čítala a kedy počula. Mala som pocit, že som sa ocitla tam, čomu istá ezoterička hovorí 4D dimenzia, kde sa všetko manifestuje hneď a zaraz. Len ten návrat do 3D reality je „niečo“. Už dve hodiny ťukám tento článok a to som niekde na samotnom začiatku a samozrejme ani tu všetko napísať nemôžem, lebo vás načisto ubijem. Ale ja som v jednej kratulinkej nanosekunde vedela – Linda – máš pravdu. VIEM, kto som.

A teraz po tom siahodlhom úvode príde pointa – Už dávno som mala v hlave teóriu, súc ovplyvnená Lindou Goodman, že všetko je v nás. Ja viem, toto tu píšem do omrzenia, tak aká novinka... Všetko je v nás... Je, len som to videla z iného uhlu pohľadu. Opäť sa môj obzor rozšíril. My všetci do jedného sme tu preto, aby sme sa niečo naučili. Tento hmotný svet je tu pre nás aby sme vedeli s hmotou pacovať, aby sme vedeli, z čo sa skladá a čo sme my. My sme vlastne svetelné bytosti. Veď sme zložení z fotónov.

David Icke má zaujímavé prednášky. Veľmi ťažké na pochopenie a ak vydržíte  hodiny počúvať, tak si to pustite znovu a počúvajte ďalšie  hodiny... Aj tak vám jeho slová len popletú hlavu ale predsa občas dávajú aký taký zmysel.

David v prvej hodine tvrdí niečo o hologramoch. O tom, že vlastne ani neexistujeme, že je to len projekcia našej mysle. Nuž, veľmi ťažko predstaviteľné, ale nie nemysliteľné.

Naša myseľ má hranice, lebo sme jej tie hranice postavili. AK by sme hranice nemali, čo by sme mohli dokázať? Mohli by sme si vytvoriť novú realitu...

Toto všetko mi tak pekne zapadlo do seba a heuréééka, vedela som, že VIEM. Viem, že všetci v sebe máme základnú matricu duchovného vedenia. Viem to tak jasne, ako to, že deň strieda noc a opačne. A je jedno, ako dlho tá noc trvá. Konečne som úplne pochopila, čo myslela Linda tým, že si máme spomenúť.

Spomenula som si. Spomenula som si na to, KTO SOM. Som to, čo vy. Viem všetko to, čo vy. Neviem o nič viac a ani menej. Viem čítať auru, cítim čakry, mám vízie, dokážem rukami občas divy, cítim energiu z kariet , aj keď sú to len obrázky na papieri. Vnímam emócie, cítim energie. Nepotrebujem k tomu oči, uši, dôkaz. Nepotrebujem sa už nič učiť. Lebo ja to viem tak isto ako to viete aj vy. Potrebujem si len spomenúť. Pochopila som, že celá moja činnosť, všetko čo sa mi v živote pritrafilo bolo to, že som si začala spomínať. Len som nevedela na čo. Úprimne, ani teraz sama neviem, na čo si ešte spomeniem. Ale VIEM, že to VIEM. A keď príde ten správny čas, spomeniem si úplne. Nech by to malo trvať aj 500 rokov. Čo sa toľko chystám dožiť... Ehm. :o)

Ste prekvapení? Alebo ani nie?

Možno pre niekoho nemysliteľná predstava. V pohode. Je to jeho slobodná voľba ako chce uvažovať. A prajem tejto skupine veľa šťastia a zdravia a múdrosti na ich ceste.

Alebo naopak, ste ten, čo ho to ani neprekvapilo, pochopili ste, kam mierim? Je to vážne mierne frustrujúce vysvetliť to v 3D, keď sa to dá prežiť v 4D. Ak áno, tak klobúk dole... Práve ste si na niečo spomenuli. Spomínajte ďalej...

Svoj život viete zmeniť. Len si nesmiete klásť hranice. Zbúrajte ich. Držte sa pri tom síce zdravého rozumu, ale skúste lietať. Akokoľvek. Viete, je pekná myšlienka. Vraj podľa fyziky by čmeliak nemal lietať – súvisí to z jeho stavbou tela. Ale nakoľko on nevie, že by lietať nemal, tak si pokojne lieta... Síce už je vysvetlenie, prečo lieta, súvisí to s jeho krídlami, ale mne to príde akoby sme na všetko potrebovali nálepku Vysvetlenie.

Čo ak aj ľudia môžu lietať? Bez lietadiel a helikoptér? Len skrátka nelietame, lebo nám povedali, že sa to nedá. Úprimne, nie som ešte v štádiu, že teraz zavriem oči a poletím. Ale možno o nejaký čas to dokážem. :o)  Koniec koncov, k čomu by ste potom priradili levitáciu? Nie je akýmsi druhom lietania? Tak je to potom možné alebo nie?

Vidíte... Náš rozum. Naše hranice možného a nemožného. Preto hovorím.

Zmeňte svoj život mágiou života.

 Ak teda máte chuť. Nie je to príkaz. Je to len povzbudenie tým, čo chcú. Zmeňte ho tým, že si spomeniete na to, kto naozaj ste. A budete vedieť, čo dokážete.

Veľa šťastia na tejto úžasnej ceste samoobjavovania. 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

tito - tirolsko

http://tirolsko.eu

 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< jún >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  


Štatistiky

Online: 4
Celkom: 328025
Mesiac: 10674
Deň: 320