Choď na obsah Choď na menu
 


Niekedy stačí tak málo

 Poznáte pieseň od Kristíny – Anjeli lietajú nízko? Dovolím si (hádam mi to pán textár odpustí), tak trocha tie verše poprehadzovať...

Anjeli lietajú nízko a Boh je blízko tých, čo veria, že zázraky sa majú hľadať.

Anjeli lietajú nízko a Boh je blízko nás, čo vieme, že zázraky máme čakať.

Anjeli lietajú nízko a Boh je blízko tých, čo veria, že niekedy stačí sa objať.

Anjeli lietajú nízko a Boh je blízko tých, čo v daždi ako stromy pri sebe stoja.

Tak poď, zachráňme lásku, veď vieš – pre nás.

Tak poď, zachráňme lásku, ak dáš, dá ti viac.

Ľuďom vždy niečo chýba, majú ten čudný zvyk, na svet sa stále dívať bez krídel anjelských.

Ľuďom vždy niečo chýba, ten sviatok každý deň, končí sa každá chvíľa a viac už nepríde.

Krásne slová, snímam klobúk – a navyše nádherná melódia. Určite vám tu pieseň dávam do pozornosti. Okrem toho, že je prekrásna, chytila ma aj po ezoterickej stránke.

Anjeli – máme ich všetci, či v nich veríme alebo nie. Ako nízko ešte majú lietať, aby sme ich vzali na vedomie? Čo vlastne chceme? Kam sa ženieme a čo očakávame od života? Máme ten zvyk, hľadieť na svet bez krídel anjelských. Och, odkedy tie krídla nielen vidím ale aj cítim, môj život dostal iný rozmer. Napriek všetkým problémom, stresu a zhonu, ktorému sa nevyhneme, si plne uvedomujem, že každý jeden deň je sviatok, že každú chvíľu, či už dobrú alebo zlú prežijem len raz... Prežívanie je neopakovateľné, nezachytiteľné a je len naše. Ostanú po ňom len spomienky.

Čo je potom pre nás dôležité? Pre mňa láska – so všetkými podobami. Je všade a vo všetkom. S ňou je to krajšie, ľahšie ale aj ťažšie. Ale veci ľahko získané si nevieme vážiť.

Neveríme na zázraky, no predsa dúfame, že sa stanú...

Neveríme, že láska je ten najkrajší cit, no predsa po nej túžime...

Neveríme, že sme úžasní, no predsa chceme, aby nás obdivovali...

Neveríme na anjelov, no predsa ich prosíme v duši o pomoc...

Neveríme na dušu, no predsa nás bolí...

Neveríme na silu objatia, no predsa nás ten dotyk pohladí...

Neveríme už ničomu a nikomu, no predsa vyžadujeme dôveru...

Kde sme nechali kongruenciu? Prečo sa takto delíme? Ako chceme nájsť harmóniu, pokoj, keď vlastne ani sami nevieme, čo chceme? Prepadávame sa závislostiam, mýlime si lásku so závislosťou, dôveru so zneužívaním, pomoc s vydieraním...

Vždy ma pobaví fakt, ako dokážeme zo všetkého spraviť komerčnú záležitosť. Ezoterika – nádherná, tajomná, preklínaná... a zneužívaná.

V podstate len chcem, aby ste sa na malú chvíľu zastavili a usmiali sa na seba. Aby ste nechali, nech vám slnečné lúče pohladia tvár, aby ste naplno precítili vietor vo vlasoch, ruku na líci, objatie milovaného človeka, uverili, že zázraky sa stávajú každý deň. Kto povedal, že zázrak je niečo neuskutočniteľné? Čo ak je zázrak všetko to, čo prežívame každú jednu sekundu vo svojom živote? Čo ak je zázrak úsmev milovanej osoby, môcť sa vedľa neho ráno zobudiť a postrapatiť vlasy, zázrak života, smiechu, komunikácie a aj kompromisu. Zázrak vidieť svet očami iných... Precítiť a nesúdiť.

Viete, všetko má svoju hodnotu. Každá jedna vec, skutočnosť, myšlienka – čokoľvek. Neobjavila som teplú vodu, ale všetko má len takú hodnotu, akú mu prisúdime. Aj ten problém v našom živote je len tak veľký, nakoľko mu dovolíme narásť. Každý si k nám dovolí len toľko, koľko mu to dovolíme my. Každý k nám príde len tak blízko, ako ho pustíme.

Raz sa ma niekto spýtal, prečo niečo dopadlo zle. Prečo toľko bolesti. Hm, na to sa ťažko hľadá presná a fundovaná odpoveď. Ale napadlo vás niekedy, že kým sa máme dobre, nevieme si to vážiť? Že potrebujeme zistiť, aké to je, ak to bolí? Lebo to zlé v nás akosi dlhšie ostáva... Niekto sa dokáže poučiť na chybách iných, ďalší si to musí vyskúšať sám.

Občas sa naozaj nestíham čudovať... Prečo potrebujeme dostať po papuli? Pretože je fajn byť v pozícii obete? Pretože sa na tom horšom skôr naučíme? Dal by Boh, aby sme tieto lekcie v živote aj pochopili, nielen ich prežívali. Aký to má potom zmysel – nekonečný kolotoč?  Prečo míňame energiu tam, kde je zbytočná? Prečo ju plytváme na ľudí, ktorí o to ani nestoja?

Nech je ako chce, všetko vychádza z nás. Ak sa naučíme konať tak ako cítime, ak prestaneme zo seba robiť to, čo nie sme, tento svet ožije. Tým, čo mu bolo v podstate dané – láskou, anjelmi, zázrakmi, smiechom, pohodou a možno aj tým horším – ale aspoň budeme presne vedieť, kde to je.

Už sa asi opakujem, ale som anjelom vďačná za každú jednu lekciu v živote, nech už mala akúkoľvek príchuť. Za možnosť byť sama sebou. Za dvere v svojom živote, kedy som prestala s tým, že možno raz... Nie, už nie. Žijem krédom TU a TERAZ. Tu a teraz chcem ľúbiť, tu a teraz chcem byť sama sebou, tu a teraz chcem prežívať tie najkrajšie chvíle života, tu a teraz asertívne odmietnem akékoľvek zneužívanie, tu a teraz sa zbavím tých, čo ma chcú stiahnuť na dno. Načo sú mi krídla, ak nemôžem lietať? A ja lietať chcem, ja lietam. Ďakujem za všetky pierka... Ďakujem za to, že už nechcem, ale mám...

Prajem vám, aby ste našli rovnováhu tam, kde ju najviac potrebujete. Aby ste videli anjelov, keď už lietajú tak nízko...

 
 


Posledné fotografie



Facebook

Messanger



Archív

Kalendár
<< november >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
      1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30    


Štatistiky

Online: 11
Celkom: 368456
Mesiac: 13333
Deň: 462