Choď na obsah Choď na menu
 


Duša nemôže byť vec

 20.07.2013

V poslednom čase sa u mňa začína prejavovať neskutočná averzia voči ľuďom. Nie ľuďom ako celku ale ako k človeku – jednotlivcovi, ktorý nemá žiadnu úctu k životu, pochopenie pre prírodu a ktorý absolútne ani netuší čo je to zodpovednosť za svoje rozhodnutia, činy a zodpovednosť za tých, za ktorých ju niesť určite má.

Nikdy som sa netajila tým, že som milovník zvierat. Moje spomienky z detstva sú veľmi úzko zviazané práve so spomienkami na zvieratá s ktorými som vyrastala. Od mačičiek, psíkov, ale aj tej klasickej domácej hydiny. Sú zvieratá, pred ktorými mám rešpekt, pre istotu sa k nim ani nepriblížim, ale sú aj také, ktoré by som od lásky „zjedla“. No a potom je tu hmyz. Ten nemusím. Ale... Aj keď som v svojom živote zabila pár múch, pavúkov a podobne, predsa len v tomto nastala zmena. Keď nemusím, snažím sa ich radšej dať mimo bytový priestor. Nie vždy to ide, vtedy je mi ľúto, že musím vziať život pavúkovi a preto sa mu aspoň za to ospravedlním. Viem, možno si teraz poniektorí poviete – je inak normálna? Čuduj sa svete – som. Úplne normálna. Na rozdiel od mnohých iných, ktorým úcta k živému tvorovi nič nehovorí. A preto ak ste si náhodou pomysleli, že takéto konanie nie je normálne, skúste sa v prvom rade zamyslieť sami nad sebou.

Nakoľko sa mi stále zvyšuje citlivosť na anjelské vibrácie, tak nejako ruka v ruke ide aj zvýšené vnímanie na zvieracích spoločníkov. Ono to nie je len také jednosmerné, všetko v tomto zvyšovaní vibrácii súvisí skoro so všetkým. Nechcem sa veľmi zamotávať, ale okrem anjelov existujú rôzni iní spoločníci – duchovní sprievodcovia. Už v teste od D. Virtue je jasne napísané, aké kategórie duší sú. Alebo karty víl, či tarot stromov, šamanské zvieratá a podobne. Povedzme, že všetko živé má svoju dušu, svojich ochrancov v ríši, ku ktorej nemá veľa ľudí prístup, no môže ju vnímať, ak sa dokáže naladiť na ten správny kanál.

Nakoľko neverím na náhody, neverím, že to, čo sa mi dostáva v poslednom čase do cesty je náhodné. Nie je, ale toto obdobie je pre mňa neskutočne ťažké, pretože z duše neznášam týranie zvierat. Na ľudí, ktorí dokážu ublížiť zvieraťu AKOKOĽVEK (rátam do toho aj nezáujem a zlú starostlivosť) neviem nájsť slušné slovo, dokonca si myslím, že si nezaslúžia byť nazvaní ľuďmi. Začalo sa mi do života dostávať čoraz viac informácii o útulkoch pre psíkov, mačičky.  Ale aj iné zvieratká. O tom, čo ľudia dokážu... Anjeli zrejme majú svoj dôvod, prečo to robia, prečo mi tieto informácie podsúvajú. Sama mám doma nemé papuľky, ktoré by som za nič na svete nevymenila a na ktoré nedám dopustiť.

Pohľad na týrané zviera a malé dieťa je pre mňa rovnako otrasný. Nerobím v tom rozdiel. V princípe tam ani žiaden nie je. Tak ako sa na svet nepýtalo dieťa, tak sa nepýtalo ani to zviera. Tak, ako sa o dieťa musia starať (mali by) vlastní rodičia, tak by sa o domácich miláčikov mali starať ich majitelia. A tu nastáva rozdiel – v neprospech zvieraťa. Dieťa nevyhodíme, ak nám lezie na nervy, zviera bez problémov áno. Nechcem tým povedať, že zviera je viac ako človek, ale ani nehovorím, že je menej. Je to rovnako živý tvor ako ja či vy. Akurát on ľuďom nerobí zlomyseľné veci, nemá zábavu z týrania, nezatvára svojho majiteľa do klietky na nekonečne dlhý čas a ani ho nepriviaže na reťaz s výbehom meter krát meter. Nedá mu na krk elektrický obojok, nezareže mu do krku šnúrku z tenisky, nepodpáli ruku len preto, aby sledoval ako sa zvíja od bolesti... Mám pokračovať??? Naozaj mám???? Každý jeden ktorý si naozaj môže s čistým svedomím povedať, že je človek by len po prečítaní týchto riadkov musel priznať, že ak niekomu vynadáme, že je zviera, tak sme nespravodlivo urazili zvieraciu ríšu. Človek nie je zviera. Zviera sa riadi inštinktom a ak dostane lásku, vráti ju stonásobne. Človek lásku vraždí, človek je sadista, človek je dosť často odporná kreatúra a ja sa v takýchto prípadoch hanbím za to, že som človek. Hanbím sa za tých, ktorí v tomto odpornom svete považujú živého tvora za vec, hanbím sa za politikov, ktorí to dopustia. Hanbím sa pred Matkou Gayou. Ona je síce najväčší zabiják, ale ak sa na ľudí pozriem ako na bábky posadnuté mocou, peniazmi, vojnami, ničiteľmi prírody, na samovrahov (v poňatí - svojím konaním si pod sebou pílime konár), tak sa jej ani nedivím, že občas sa duchovia prírody vzbúria a ukážu nám, akí sme oproti hnevu Matky Zeme bezvýznamní a slabí. Zaslúžime si všetko to, čo sa deje, ak sa nespamätáme. Ak nezačneme od tých najmenších dobrých skutkov. Ak nezačneme vnímať sami seba, ľudí okolo nás, vibrácie anjelov a domácich miláčikov, slobodné zvieratá. Ak nebudeme ľahostajní voči nešťastiu iných, bez ohľadu na jeho pôvod či DNA.

Týmto článkom sa chcem poďakovať všetkým tým úžasným ľudským bytostiam, ktorí svoj život dokážu deliť aj medzi tých, ktorí sa odrazu stali nechcenými. Odvrhnutými a týranými zvieratkami. Hlavne psíkmi. Akoby oni za to mohli, že ich mnohí kúpia ako hračku a po pol roku vyhodia na ulicu. Priviažu k stromu aby uhynuli hladom. Prehodia cez plot, postrelia, popália, porežú. Chcela by som pomôcť aspoň dočasnou starostlivosťou, no zatiaľ nemôžem. Ale verím, že raz to vyjde. Že raz pomôžem aj inak. Teraz aspoň posielam peniaze do kadejakých útulkov, len aby som mierne uľahčila život tým, ktorí fakt nemôžu za to, že ľudia sú bezcitní tvorovia. Česť výnimkám.

Boli ste niekedy v nejakom útulku? Alebo ste si svojho psíka zaobstarali od zaručene skúseného chovateľa? Viete čo? Raz choďte do nejakého útulku či karanténnej stanice a otvorte svoje kanály na vnímanie ich emócii, ich vibrácii. Pozrite sa tej nemej papuľke do očí a potom sa pozrite do očí iným ľuďom. Uvidíte rozdiel. Hlavne ak sa pozriete do očí toho, kto v zvierati nevidí živú bytosť. Duša nie je vec. Nikdy nebola a ani nebude. Kto si to neuvedomí čím skôr, nuž, nezávidím mu... Možno na to nepríde teraz, ale raz sa mu to vráti.

Pomôžte ak môžete! Akokoľvek! Už len súcit a sľub sám sebe, že z nás sa nestane kreatúra bez srdca je dobrý začiatok. Pomôžte finančne – ktorémukoľvek útulku, je to jedno, skoro všetky sú na tom podobne. Všade je to rovnaké. Preplnenosť, nedostatok miesta, priestoru, nedostatok dobrovoľníkov, nedostatok zdravotnej starostlivosti. Pri najlepšej vôli to nejde. Zatiaľ tu nemáme milionára, ktorý by pomohol tak ako sa to dá inde. Na svete umiera milión psíkov (myslím doslova, nepaušalizujem) denno denne. Či už z dôvodu týrania alebo sú skrátka utratení, lebo majitelia odrazu majú pocit, že toto plemeno už nie je IN. Niekde sa snažia psíkov neutrácať, ale v mnohých útulkoch skrátka preplnenosť musia riešiť takto... Nie je dostatok žiadostí o adopciu.

K tomuto si dovolím dosť kontroverznú porovnávaciu otázku. Ako by to vyzeralo, keby sme preplnenosť v detských domovoch riešili podobne?

ANI POMYSLIEŤ! NEPRICHÁDZA do úvahy. Ale na porovnanie je to dosť šokujúce, čo? A ja chcem, aby ste boli šokovaní. Aby ste si uvedomili nezmyselnosť módnych ale totálne nezodpovedných ľudí. Ak sa nevedia postarať o zvieratko, ktoré pri najlepšej vôli nepotrebuje toľkú starostlivosť ako malé bábätko, ako sa chcú potom postarať o svoje dieťa????!!!

Lenže o nechcené deti sa postará štát. A že máme kopec nezodpovedných rodičov, tak o tom svedčí číslo počtu detí v DD. Tiež nechápem – nezodpovednosť – ale beriem isté okolnosti, ktoré prinútia rodičov vzdať sa svojho dieťaťa. Lenže toto je iná téma, vysoko citlivá a určite sa na ňu nedá pozerať len z jedného jediného uhlu pohľadu.

Kto sa ale postará o nechcené zviera? Eutanázia je síce humánnejšie riešenie než zviera utýrať, ale nie je liekom na všetko!!!

Osobne som sa to, aby to, čo robí človek zvieraťu pocítil na vlastnej koži. Jedine tak by mnohí pochopili konečne, že keď to bolí ich, tak bolí aj iných. Darmo, niet nad vlastnú skúsenosť. Nebojím sa to tvrdiť, lebo moje zvieratká sú svojim spôsobom páni v dome, ja sa viac menej prispôsobujem im než oni mne, ale aj to svedčí o vzájomnej láske a porozumení. Vychádzame fajn. Občas im to rozmaznávanie závidím.

Opäť apelujem na vás ako duše, na ľudí, čo chcú ísť vyššie. Na tých, čo si uvedomujú, že človek nie je pánom tvorstva, je to len ilúzia, hovorte si čo chcete. Keď príde čas, pochopia to všetci. Teraz nech žijú v nevedomosti, nech si svoje svedomie upokojujú akýmkoľvek tvrdením typu, že zviera nemá dušu (sorry, ale myslím, že toto som čítala od istého kňaza... a nekomentujem radšej), no raz príde čas, keď ilúzia bude len prelud a pravda bude tvrdá.

Apelujem – pomôžte. Netýrajte, nenechajte týrať iných, adoptujte, venujte sa dobrovoľníctvu, vnímajte...

Anjeli – hádam to obdobie, kedy vnímam všetku tú bolesť ako svoju vlastnú sa skončí. Viem, že je to pre mňa z istého dôvodu, ale ubíja ma to. Viem, viem... Má ma to niekam posunúť, má to svoj význam. Ale vy viete, krídlatí, ako to bolí. Nepôjdem hlavou proti múru, urobím, čo je v mojich silách, aby som pomohla ako viem... Pomôžte aj vy všetkým, ktorí chcú. Otvorte ľuďom kanály tak ako mne... Dajte ľuďom pochopenie, že pokora má mnoho podôb...Dajte im vlastnú skúsenosť... 

 
 


Posledné fotografie



Facebook


Archív

Kalendár
<< jún >>
<< 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  


Štatistiky

Online: 7
Celkom: 318295
Mesiac: 9667
Deň: 376